Izraelčania veria, že prímerie v Pásme Gazy by mohlo Izraelu pomôcť vymaniť sa z medzinárodnej izolácie a dať mu príležitosť na nápravu jeho obrazu v zahraničí. V čase vojny, ktorú vyvolal teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023, sa verejná mienka na Západe výrazne zmenila. Vo svojej analýze to uviedla agentúra Reuters.
Protesty proti izraelskej ofenzíve a jej dopadom na palestínske obyvateľstvo silnejú. Viaceré západné krajiny v posledných mesiacoch oficiálne uznali Palestínu ako samostatný štát, napriek silnému odporu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua aj Spojených štátov.
Vojna v Gaze
Zahraničné prieskumy ukazujú pokles podpory izraelskej vojenskej kampane, a to aj u jej najbližšieho spojenca, Spojených štátov. Podľa zdravotníckych úradov v Gaze bolo zabitých viac ako 67-tisíc Palestínčanov.
Spravodajcovia agentúry Reuters hovorili s 13 súčasnými a bývalými izraelskými úradníkmi a odborníkmi, ktorí uznali, že humanitárne dopady vojny významne poškodili povesť Izraela. Niekoľko z nich vyjadrilo nádej, že prepustenie izraelských rukojemníkov a palestínskych väzňov a zadržiavaných ľudí v rámci prvej fázy dohody o prímerí v Gaze by mohlo byť začiatkom pre nápravu reputácie Izraela.
Bývalý hovorca izraelskej armády Peter Lerner uviedol, že to bude vyžadovať konkrétne kroky zo strany Netanjahuovej vlády, nie len slová. Požadoval "jasný, dôveryhodný záväzok k mieru, ochrane nevinných životov, rešpektovaniu medzinárodného práva a ozajstnú investíciu do regionálnych a humanitárnych partnerstiev." Kancelária premiéra Netanjahua na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
Premiér sa nezúčastnil na summite v Egypte, ktorý sa konal v pondelok a ktorého cieľom bolo prerokovať kroky k trvalému ukončeniu vojny v Gaze. Ako dôvod uviedol, že summit je príliš blízko začiatku židovského sviatku.
Štúdia, ktorú 3. októbra zverejnil americký inštitút Pew Research Center, zistila, že 39 percent Američanov sa domnieva, že Izrael zachádza pri vojenskej operácii proti Hamasu príliš ďaleko. Pred rokom si to myslelo 31 percent opýtaných a rok predtým 27 percent.
Izraelský minister zahraničia Gideon Saar už niekoľko mesiacov na uzavretých rokovaniach s Netanjahuom a ďalšími ministrami varoval pred diplomatickými dôsledkami vojny, uviedli podľa Reuters dvaja prítomní úradníci a jeden informovaný zdroj. Ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár neodpovedalo.
Medzinárodná izolácia
Podľa prieskumu telavivského Inštitútu pre štúdium národnej bezpečnosti sa viac ako 66 percent Izraelčanov obáva medzinárodnej izolácie svojej krajiny. Vlani to bolo 55 percent.
V auguste Index svetového hladu uviedol, že mesto Gaza a jeho okolie čelia hladomoru, čo Izrael spochybnil. Nezávislá vyšetrovacia komisia OSN potom v septembri uviedla, že Izrael spáchal v Gaze genocídu. Ide o obvinenie, ktoré izraelská vláda opakovane odmieta s tým, že jej vojna je vedená proti Hamasu, nie proti palestínskemu ľudu.
Niekoľko ľudí oboznámených s izraelskou komunikačnou stratégiou uviedlo, že rastúcej izolácii Izraela napomohla neschopnosť Netanjahuovej vlády adekvátne reagovať na obavy Západu z humanitárnej krízy v Gaze, ktorá súvisí s izraelskou vojenskou kampaňou.
Niektorí bývalí predstavitelia spomenuli aj problémy týkajúce sa spôsobu komunikácie. Tá bola počas vojny roztrieštená medzi rôzne oddelenia, zatiaľ čo národnému riaditeľstvu pre verejnú diplomaciu chýbali zdroje. Niektorí krajne pravicoví ministri navyše verejne protirečia iným vládnym činiteľom.
Prímerie v Gaze sprostredkovali Spojené štáty, Egypt, Katar a Turecko. Druhá fáza dohody počíta s vytvorením medzinárodného orgánu pre dohľad nad jej vykonávaním, takzvanej Rady mieru vedenej americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Druhá fáza prímeria
V pondelok Trump v izraelskom parlamente povedal, že dlhá nočná mora pre Izraelčanov aj Palestínčanov skončila. Napriek tomu stále pretrvávajú vážne prekážky na vyriešenie konfliktu vrátane vytvorenia palestínskej technokratickej správy v Gaze a odzbrojenia Pásma Gazy.
Dohoda o prímerí zostáva krehká – izraelská armáda, ktorá stále ovláda asi polovicu Gazy, v utorok začala paľbu na Palestínčanov, o ktorých tvrdila, že sa približovali k jej pozíciám.
Pnina Šarvit Baruchová, ktorá je vedúcou výskumného programu zameraného na Izrael a svetové mocnosti v INSS, vyzvala Izrael, aby nadviazal na Trumpov 20-bodový plán na podporu regionálnej spolupráce, stability v Gaze a obnovenie kontaktov s umiernenými arabskými štátmi.
Vzťahy Izraela s viacerými arabskými krajinami, s ktorými židovský štát udržiava oficiálne diplomatické vzťahy, sú v dôsledku vojny v Gaze napäté. Týka sa to aj Spojených arabských emirátov, ktoré uzavreli mier s Izraelom pred piatimi rokmi v rámci tzv. Abrahámovských dohôd sprostredkovaných Spojenými štátmi za Trumpovho prvého funkčného obdobia. Niektorí odborníci však spochybňujú, či súčasná pravicová izraelská vláda, ktorá sa opiera o podporu náboženských ultranacionalistických strán, dokáže budovať mosty k susedným krajinám a palestínskej samospráve.
Bývalý vysokopostavený činiteľ izraelského ministerstva zahraničia Emmanuel Našon verí, že sa Netanjahu nezúčastnil na summite v Egypte preto, aby sa vyhol diskusii o dvojštátnom riešení. "Myslím, že prvým krokom k zlepšeniu reputácie Izraela vo svete by boli voľby a výber novej vlády, ktorá sa vydá cestou, ktorou by sa poučila z vojny," dodal.