Keď sme sa pred piatimi rokmi stretli naposledy, končila sa práve prvá vlna covidu. Tentoraz nie je atmosféra v spoločnosti oveľa veselšia...

Musím priznať, že pre mňa osobne veselšia je. Za uplynulý rok sa mi toho podarilo toľko, že je to pre mňa veľmi pozitívne a veľmi plodné obdobie. Ale chápem, že to myslíte globálne, a z toho pohľadu fakt nemáme dôvod na radosť. Mám pocit, že v dôsledku covidu je priebeh predtým bežných chorôb nejaký náročnejší, všetky tie chrípky a angíny, ktoré boli kedysi o týždeň preč, sa teraz liečia skoro mesiac a nedá sa ich zbaviť. K tomu politická situácia, čo si budeme vykladať. Ale čo s tým narobíme? Musíme žiť ďalej, nonstop, inak to nejde.

Po trinástich rokoch vydávate nový autorský album. Prečo to trvalo tak dlho?

Mal som pocit, že od posledného albumu Abnormálnej hic, ktorý som vydal v roku 2012, v podstate nebol veľmi dôvod. Začal som veľa koncertovať a moji fanúšikovia, samozrejme, chceli hlavne tie najväčšie hity. Keď prídem s novou pesničkou, je fakt ťažké ju presadiť. Preto sme si teraz pri práci na novej platni s vydavateľstvom Brainzone dosť lámali hlavu nad tým, ako to urobiť, aby tie prípadné nové pesničky zase nezapadli, aby to malo nejaký zmysel, aby to bolo zaujímavé pre rádiá, pre poslucháčov i pre vás novinárov, respektíve ľudí, ktorí o hudbe píšu, nerád hovorím kritici, nemám to slovo rád. Preto som chcel album urobiť inak. Obrátil som sa na producenta Laca Vajdičku, či by nezohnal niekoho zvonku, kto by mi napríklad napísal pár pesničiek. Navrhol Martina Terefeho (švédsky hudobný skladateľ a producent žijúci v Londýne, produkoval niekoľko albumov ocenených Grammy, pozn. red.), za ktorým sme sa vybrali do Londýna, a hneď sme si padli do oka. Začali sme spolu takzvane muzicírovať, až vznikli tri piesne. On napísal muziku, ja som do toho preludoval, tu a tam som tam niečo pridal, jednoducho perfektný súlad. Keď sme mali demo hotové, večer v hoteli som nemal čo robiť, a tak som to skúsil otextovať. Druhý deň som to rovno naspieval, a demo sme mali v podstate hotové.

Vy si pritom texty nikdy nepíšete...

No práve, ale tam mi prekvapujúco napadali dobré veci, dokonca ma pochválili aj niektorí hudobní publicisti.