Bola ľadová doba skutočne ľadová? A koľkokrát také obdobie planéta Zem zažila?

Ľadové a medziľadové doby sa počas štvrtohôr, najmladšieho geologického obdobia (zahŕňa približne posledných 2,6 milióna rokov, pozn. red.), opakovali mnohokrát. Posledná sa začala pred viac ako 110-tisíc rokmi a skončila sa necelých 10-tisíc rokov pred naším letopočtom. Dnes z tohto hľadiska žijeme v ďalšej medziľadovej dobe. Posledná ľadová doba teda trvala viac ako 100-tisíc rokov a počas tohto obdobia sa klíma značne menila. V niektorých úsekoch bolo celkom prívetivo, v iných menej. Okrem nižších priemerných teplôt, než máme dnes, bolo však pre Európu ľadovej doby typické predovšetkým väčšie sucho. Ľadovú dobu by sme si nemali predstavovať ako krajinu pokrytú mohutnými vrstvami snehu, zrážok bolo málo. Naopak, veľké množstvo vody bolo zadržiavané v ľadovcoch, v dôsledku čoho poklesla svetová hladina morí a mnohé ostrovy v tom čase boli spojené s kontinentmi vrátane Veľkej Británie.

Vedeli by ste opísať, ako vyzerala vtedajšia krajina na tunajšom území?

To súvisí práve s klímou, z veľkej časti obzvlášť s nedostatkom vody v krajine. Podľa súčasných poznatkov bola tunajšia krajina dosť rôznorodá, mozaikovitá. Dominantná tu však predsa len bola step. Išlo o takzvanú sprašovú či mamutiu step, ktorá dnes nemá presný ekvivalent, a naše poznatky o tom, ako vyzerala, sú zatiaľ iba kusé. Vzhľadom na to, že step uživila stáda mamutov a ďalších bylinožravcov, však muselo ísť o pomerne výživný porast tráv a bylín, miestami asi tiež odolnejších drevín. Počas prívetivejších klimatických úsekov to musel byť skutočne pôsobivý ekosystém, ktorý mohol do istej miery pripomínať dnešné africké savany. Na vhodných miestach s dostatkom vlahy, napríklad pozdĺž riek, tvorili odolnejšie druhy drevín lesné a krovinaté porasty. Vzhľadom na dosť premenlivú klímu počas poslednej ľadovej doby je však potrebné mať na pamäti, že sa typ krajiny priebežne menil a prispôsoboval, náročnejšie druhy rastlín, najmä drevín, prenikali a ustupovali podľa meniacich sa teplotných a predovšetkým podľa vlhkostných podmienok.

Aké zvieratá tu žili v danej dobe?

Spoločenstvo zvierat sa podobne ako celé prostredie menilo v závislosti od klimatických výkyvov. V priaznivejších obdobiach to však bolo bohaté spoločenstvo, z hľadiska veľkých druhov cicavcov bohatšie, než je v súčasnosti. Spoločenstvo bolo zložené z rôznych prvkov, z dnešného hľadiska často nesúrodých. Boli tu jednak druhy unikátne pre mamutiu step, ako bol mamut, nosorožec srstnatý, jeleň obrovský alebo bizón stepný. Spolu s nimi tu žili veľké predátory – hyena jaskynná a lev jaskynný. Nesmieme tiež zabudnúť na medveďa jaskynného, to bol pre európsku ľadovú dobu veľmi typický druh. Tieto druhy sú dnes vyhynuté, často sa však môžeme s ich teplomilnejšími ekvivalentmi stretnúť napríklad v Afrike. Asi nikoho neprekvapí, že v ľadovej dobe tu žili zvieratá, ktoré dnes poznáme z arktických oblastí. Patrí k nim sob, líška polárna alebo tur pižmový (veľký príbuzný kôz a oviec žijúcich na severe, pozn. red.). Spolu s nimi však žili aj zvieratá, ktoré dnes prežívajú skôr v teplejších stepných oblastiach, napr. dhoul, čiže vlk červený, či sajga (antilopa žijúca na stepiach, pozn. red.). Tá tu zrejme žila len v najchladnejšom období v čase vrcholného rozšírenia stepi. Medzi najbežnejšie kopytníky tej doby patrili okrem spomínaného bizóna a soba aj divoké kone. Okrem týchto druhov, ktoré u nás už nežijú, tu bolo aj mnoho tých, ktorých tu môžeme stretnúť aj dnes. Napríklad medveď hnedý, vlk, líška obyčajná alebo napríklad jeleň. Ako vidieť, posledná ľadová doba nebola zamrznutou krajinou, kde živorilo niekoľko posledných zvieratiek pred tým, než definitívne vyhynuli. Išlo skutočne o unikátne a bohaté spoločenstvo.

Keď sa povie ľadová doba, mnoho čitateľov si vybaví knižku Lovci mamutov. Ako to tu bolo s mamutmi?

Mamuty určite patrili k typickým a tiež dôležitým členom tohto spoločenstva. Predpokladá sa, že podobne ako dnešné slony africké pomáhali počas klimaticky priaznivejších výkyvov udržiavať step bez lesov. Štúdium pomerov stabilných izotopov dusíka a uhlíka (stabilné izotopy sú atómy nejakého chemického prvku s rovnakým počtom protónov a rozdielnym počtom neutrónov; nerozpadajú sa a dá sa podľa nich zistiť napríklad to, aké bolo zloženie stravy, pozn. red.), ktoré získame z kostí vyhynutých zvierat, nám umožňuje do určitej miery rekonštruovať zloženie ich stravy. Pri mamutoch to vyzerá tak, že keď mali možnosť, živili sa aj kríkmi alebo stromami, ktoré na stepi vyrástli. Čo sa týka vzhľadu mamutov, veľkostne sa v zásade nelíšili od dnešných slonov afrických, ale boli prispôsobené životu v chladných oblastiach. Okrem srsti boli súčasťou tohto prispôsobenia aj menšie uši, tým