V posledných rokoch došlo k významnému posunu v porozumení chronickej bolesti. Čo nové vieme?

Asi najväčším posunom v poslednom čase bolo preformulovanie definície bolesti zhruba po štyridsiatich rokoch. Nová definícia zahŕňa to, že bolesť je nielen nepríjemný emocionálny zážitok spojený s reálnym alebo potenciálnym poškodením tkanív, ale môže ho tiež pripomínať, aj keď k nemu v skutočnosti nedochádza. To je zásadný dodatok.

V akom ohľade?

Máme množstvo diagnóz, pri ktorých nevieme, prečo to pacientov bolí. Napríklad pri fibromyalgii (chronické ochorenie s rozšírenou bolesťou svalov a kostí, únavou, poruchami spánku a ďalšími príznakmi, kde presná príčina nie je doteraz úplne objasnená, vedci sa domnievajú, že je spojená s abnormálnym spracovaním bolesti v mozgu, čo spôsobuje precitlivenosť na bolestivé podnety, pozn. red.) pacienti trpia bolesťou, hoci žiadne tradičné testy, ako je magnetická rezonancia alebo iné diagnostické metódy, nenachádzajú zjavnú príčinu. Vyšetríme človeka od hlavy až po päty, ale nikde nič nenájdeme.

A čo špeciálne vyšetrenie pomocou modernej techniky?

Vďaka sofistikovaným technológiám, ako je funkčná magnetická rezonancia, môžeme dnes sledovať aktivitu mozgu pacientov s bolesťou a vidíme, že určité oblasti mozgu „svietia“ aj u tých, kde nebol nájdený žiadny fyzický dôvod bolesti. To nám potvrdilo, že bolesť môže existovať aj bez jasného somatického zdroja. Tento posun viedol k uznaniu diagnóz, kde bežné vyšetrenie neodhalí zdroj bolesti, napriek tomu pacienti skutočne trpia. Navyše výskumy ukazujú, že pri niektorých komplikovaných diagnózach môžu mať ľudia poruchu vnímania bolesti alebo posunutý prah bolesti, a to kvôli chybe na ceste medzi poškodenou časťou tela, napríklad palcom na nohe, a centrom vnímania bolesti v mozgu. Pacient vníma bolesť, aj keď ju vlastne nemá. A ďalší posun. Pred tromi rokmi získali Nobelovu cenu za medicínu Američania David Julius a Ardom Patapoutian za objav receptorov hrajúcich úlohu vo vnímaní bolesti, čo posúva naše chápanie ešte ďalej. Tento vedecký pokrok dramaticky mení nielen poznatky o vnímaní bolesti, ale aj jej diagnostiku a liečbu.

Je chronická bolesť dedičná?

Áno, genetická výbava je dôležitá predovšetkým s ohľadom na individuálne vnímanie bolesti. Spracovanie bolestivých podnetov prebieha v niekoľkých fázach, počas ktorých môže byť signál ovplyvnený rôznymi faktormi pochádzajúcimi z centrálneho nervového systému. K nim patria napríklad nálada, smútok,