Začnem základnou otázkou, ktorú ste vy už vysvetľovali aj vo vašej knihe Obyčajné zázraky – prečo je tráva zelená?
Je to zložitá otázka, až natoľko, že donedávna sme na ňu nevedeli odpovedať, čo ma prekvapilo. Teraz už poznáme jednoduchú odpoveď, že zelené sú veci preto, lebo k nim prichádza svetlo rôznych vlnových dĺžok a okrem tej zelenej všetky zachytia, kým zelená sa vráti naspäť. Lenže keď sa zároveň pozrieme, akých vlnových dĺžok prichádza zo Slnka najviac, zistíme, že práve zelených. Tie však rastliny neprijímajú, vezmú si červené, modré, no zelené vrátia naspäť. Donedávna bola záhada, prečo si vyberajú menej výživné časti svetla, a zistilo sa, že keď si vyberú okraje spektra, dodá to procesu stabilitu.
Prečo?
Keď príde oblak a zatieni Slnko, rastlina s tým nemá problém. Ale keby prijímala zelené spektrum farieb, tak by pri zatienení proces veľmi prudko ustal a mohli by nastať komplikácie. Evolúcia to zariadila tak, že najvýživnejšiu časť svetla nám rastliny odrážajú naspäť, a preto ich vidíme zelené.
Na farbách je zaujímavé aj to, že každý ich môže vidieť inak. Obaja vieme, že nejakú farbu máme pomenovanú ako zelenú, no nevieme, či ju vidíme rovnako?
To je ale filozofická otázka. Môj mozog je súčasťou mňa, moje oči sú pripojené na môj mozog, takže vlastne ani neviem, čo by som myslel tým, že by som sa pozrel cez cudzie oči. Áno, všetci vidíme farby tak, ako ich interpretuje náš mozog, a nevieme povedať, ako ich vidia ostatní, ale je to, ako keby sme pri zvieratách rozmýšľali, ako vníma svoju existenciu napríklad netopier. Vieme, že má nejaké nervové vzruchy, ktoré sa v niečom podobajú na naše, ale tam plus-mínus končíme.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Zostáva vám 92% na dočítanie.