Čo pre vás dnes znamenajú peniaze? A ako ste ich vnímali, keď ste mali dvadsaťpäť rokov, keď bola kapela Lucie prvýkrát na výslní popularity?
Miloš Forman kedysi povedal úplne správne, že peniaze sú sloboda. V umeleckom živote to platí obzvlášť, pretože aby ste mohli tvoriť slobodne, je dobré mať peniaze. Potom o ne nemusíte žobrať a robiť to tak, aby ste sa zavďačili. Mám obrovské šťastie, že som čiastočne z umeleckej rodiny. Vďaka tomu som vedel, že prachy zarobené muzikou patria späť do muziky. Nikdy, ani ako mladému, mi nenapadlo, že by som si kúpil napríklad Ferrari. Aj v dvadsaťpäťke som utrácal hlavne za nástroje. Fára ma nikdy veľmi nezaujímali. Kúpil som si Multivan Volkswagen a Ford Sierru kombík, aby sa mi tam zmestili nástroje.
Čakal by som aspoň, že spomeniete alkohol. Za ten ste neutrácali?
V šoubiznise vám nosia chľast všade, kam prídete. Každý si s vami chce dať toho najlepšieho panáka, čo majú v bare. V šatni máte všetko, čo si prajete. Utrácal som za muziku. A za dovolenky, my sme s kapelou veľa cestovali. Jednu platňu sme mesiac pripravovali v Thajsku. S novinárom Honzom Dědkom sme mesiac písali knižku na Kostarike, kam sme ho pozvali.
Kolega Honza Dědek mi rozprával, že z knižky mal skvelý pocit, ale že ste mu potom polovicu vyškrtali…
Čo polovicu! Skôr 90 %! Honza sa, bohužiaľ, trafil do blbej doby. Tie najpikantnejšie historky boli ešte natoľko čerstvé, že sme si ich detailne pamätali a, samozrejme, sme ich chceli rozprávať, ale keď sme ich potom videli na papieri, zhrozili sme sa. Keby to písal dnes, asi by sme tam toho nechali oveľa viac.
Tak šup sem s nejakou pikantnou historkou!
Nebudem radšej otvárať Pandorinu skrinku... Som rád, že sme všetci zdraví, čo je po tom, čo sme prežili, zázrak, a že sme stále schopní hrať v jednej kapele, čo je po tých rokoch tiež zázrak.
Keď som prechádzal staršie rozhovory, kde sa vás novinári pýtali na dôvod rozpadu kapely, zaznamenal som tam úsmevné dôvody typu: „Niekto mi vyfajčil moje cigarety.“ Alebo: „Niekto mi zožral syr, ktorý som mal v chladničke.“
(Smeje sa) To bolo, samozrejme, prehnané. Ale keď s niekým žijete skoro šestnásť rokov, dvadsaťštyri hodín denne, musíte si zákonite začať liezť na nervy. Myslím, že žiadne manželstvo by pri takto intenzívnom vzťahu nevydržalo ani dva roky.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.