Čo nový ďalekohľad umožní vidieť vám vedcom lepšie ako doterajší Hubblov ďalekohľad, ktorým sa skúma vesmír už desiatky rokov?

Je podstatne väčší ako Hubblov ďalekohľad, bude teda vidieť podstatne väčšie detaily (Edwin Hubble, po ktorom je pomenovaný Hubblov teleskop, bol americký astronóm, ktorý dokázal, že galaxie sú samostatné hviezdne sústavy, zomrel v roku 1953, pozn. red.). Primárnym cieľom je skúmanie svetla najstarších hviezd (hviezdy sú „horiace“ plazmové objekty vo vesmíre, majú teda vlastný zdroj žiarenia, pohromade ich drží ich vlastná gravitácia.

Archív HN

​Našou hviezdou je Slnko, je k nám najbližšie, „len“ 149 600 600 km, a svojou gravitáciou drží planéty vrátane našej Zeme na ich obežných dráhach. Keby Slnko náhle zhaslo, my na Zemi by sme si to všimli približne o 8 minút, tak dlho trvá viditeľnému svetlu, kým dorazí na Zem, pozn. red.). Vo vesmíre sú totiž hviezdy rôznych generácií – celkom prvé vznikli po veľkom tresku, čiže pri vzniku vesmíru, a boli zložené z vodíka a z hélia. Postupne s jadrovými reakciami v prvých hviezdach vznikali ďalšie prvky a napríklad naše Slnko je hviezda ďalšej generácie, už má aj iné prvky ako vodík a hélium. Nás zaujímajú tie najstaršie hviezdy, lebo sa ich skúmaním môžeme dopracovať k informáciám, aké podmienky panovali pri vzniku vesmíru. Zaujímať nás bude, ako sa formovali prvé galaxie.

Dnes to nevieme?

Vieme opísať veľký tresk na zlomky sekundy, ale chýba nám odpoveď na otázku prečo. Čím viac budeme vedieť o prvých objektoch, tým viac budeme vedieť o podmienkach. A keď budeme vedieť, ako vznikali prvé hviezdy, ako sa formovali prvé galaxie, veľa nám to povie aj o tom, ako vznikali planetárne systémy pri hviezdach, od čoho je už len krôčik k hľadaniu objektov, na ktorých by mohol byť život. To je ďalším cieľom nového ďalekohľadu.

Ako ďaleko bude James Webb vidieť?

Tak sa to povedať nedá, lebo my vidíme aj s menšími ďalekohľadmi ďaleko, lenže v prípade Jamesa Webba ide o rozlíšenie (nový teleskop je pomenovaný podľa druhého riaditeľa americkej výskumnej agentúry NASA Jamesa Webba, ktorý ju viedol v rokoch 1961 – 1968, pozn. red.). Je to ako pri fotoaparáte – pri prvých digitálnych fotoaparátoch ste videli rovnako ďaleko ako pri súčasných, ale tie prvé mali malé rozlíšenie, kým na fotkách zo súčasných fotoaparátov vidíte aj najjemnejšie detaily. Nový ďalekohľad nám umožní vidieť viac tých detailov.

Myslíte si, že sa nájde vo vesmíre život v nejakej forme?

Myslím si, že áno.

Či pomocou ďalekohľadu Jamesa Webba, to netuším, ale podľa mňa sa raz nájde. Pri podrobnejšom prieskume sa ukázalo, že podmienky na existenciu mimozemských primitívnych foriem života môžu byť aj v našej slnečnej sústave. Na niektorých mesiacoch Jupi...