Vo viacerých nemeckých mestách sa po voľbách v Sasku-Anhaltsku konali demonštrácie proti Alternatíve pre Nemecko (AfD). Strana, ktorú sasko-anhaltská tajná služba vedie od roku 2023 ako preukázateľne pravicovo extrémistickú, vyhrala podľa prognóz hlasovanie s viac ako 44 percentami hlasov.
Zhruba 2 500 ľudí sa zišlo na demonštrácii vo Frankfurte nad Mohanom, niekoľko stoviek ľudí proti AfD protestovalo v Berlíne, ďalší ľudia v Mohuči. Požadovali okrem iného začatie procesu, ktorý by mohol viesť k zákazu AfD. Berlínska demonštrácia sa uskutočnila pod heslom „Na obranu demokracie! – Zákaz AfD teraz!“. Ďalšia demonštrácia by sa v hlavnom meste mala pri Brandenburskej bráne konať v pondelok.
AfD dnes podľa prognóz v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku zvíťazila. Dostala vyše 44 percent hlasov, zrejme však nezíska väčšinu v zemskom sneme. Nebude tak môcť zostaviť jednofarebnú vládu, ako si pôvodne želala.
Žiadosť o zákaz strany môže v Nemecku podať vláda, Spolkový snem alebo Spolková rada, ktorá zastupuje záujmy jednotlivých spolkových krajín. Rozhoduje o nej Spolkový ústavný súd, ktorý sa zaoberá tým, či strana vystupuje „agresívne bojovným“ spôsobom proti ústave. Nedávno zverejnený odborný posudok konštatoval, že návrh na zákaz strany by mal na ústavnom súde nádej na úspech.
V dejinách spolkovej republiky boli zakázané len dve strany, obe v 50. rokoch. V roku 1952 ústavný súd zakázal Socialistickú ríšsku stranu (SRP), ktorá sa sama považovala za nástupkyňu nacistickej strany NSDAP. V roku 1956 potom bola zakázaná Komunistická strana Nemecka (KPD).
V rokoch 2003 a 2017 zlyhali pokusy o zákaz neonacistickej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD). Predvlani však NPD, ktorá medzičasom zmenila názov na Die Heimat (Vlasť), prišla po rozhodnutí ústavného súdu o možnosť dostávať štátnu finančnú podporu. Strana však vzhľadom na slabé volebné výsledky už od roku 2021 nijaké peniaze od štátu ani nepoberala.
