Voľby vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko dnes vyhrala strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú zemská tajná služba považuje od roku 2023 za preukázateľne pravicovo extrémistickú.
Podľa prognóz verejnoprávnych staníc ARD a ZDF dostala 44 percenta hlasov. Väčšinu, 42 mandátov v zemskom sneme, ale AfD podľa terajšieho odhadu nezískala. ZDF aj ARD jej pripisujú 39 kresiel. Sasko-Anhaltsko tak zrejme čakajú zložité povolebné rokovania o novej vláde. Do snemu sa však zrejme dostane strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá predtým uviedla, že by umožnila vznik menšinovej vlády AfD.
CDU s výraznou stratou
Kresťanskodemokratická únia (CDU) doterajšieho premiéra Svena Schulzeho, ktorej na celoštátnej úrovni predsedá kancelár Friedrich Merz, skončila druhá s výraznou stratou. Podľa oboch prognóz získala 18,3 až 18,4 percenta hlasov. Pred piatimi rokmi mala CDU v krajinských voľbách 37,1 percenta a AfD 20,8 percenta hlasov.
Volebný líder AfD v Sasku-Anhaltsku, 35-ročný Ulrich Siegmund, po zverejnení prognóz uviedol, že jeho strana výsledkom vo voľbách "píše dejiny". Voliči podľa neho vyslali signál, ktorý nemôže byť jasnejší.
"Dokázali sme presne to, čo sme chceli dokázať," uviedol. Či sa bude usilovať o post zemského premiéra, zatiaľ povedať nechcel. Celoštátna spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová označila výsledok za historický a dodala, že AfD dostala jasný mandát zostaviť vládu.
Siegmund pred voľbami tvrdil, že chce byť premiérom len v prípade, že bude môcť zostaviť jednofarebnú vládu AfD. Všetky strany, ktoré sa do krajinského snemu dostali, odmietajú spoluprácu s AfD.
Podľa aktualizovaných prognóz sa do snemu dostane s piatimi percentami tiež radikálne ľavicová a proruská strana BSW. Jej zakladateľka Wagenknechtová pritom pred voľbami nevylučovala, že by mohla dopomôcť AfD k moci. Pri voľbe krajinského premiéra by podľa nej síce za lídra AfD Siegmunda strana BSW priamo nehlasovala, v treťom kole by sa ale zdržala, a umožnila tak jeho zvolenie.
Za porážku označil výsledok svojej strany doterajší premiér Schulz z CDU. V krátkej prvej reči po zverejnení prognóz AfD k víťazstvu zablahoželal. Dodal, že nevníma dnešok ako čierny deň, ale ako veľký sviatok demokracie. Celonemecká ministerka a šéfka úradu kancelára Nina Warkenová povedala, že je výsledok volieb v Sasku-Anhaltsku jasný predel pre CDU aj pre celú spolkovú krajinu.
Dodala, že Merzova vláda bude napriek tomu pokračovať v avizovaných reformách. Vicekancelár a spolupredseda sociálnej demokracie (SPD) Lars Klingbeil povedal, že voliči zo Saska-Anhaltska vyslali jasný signál do Berlína a výsledok hlasovania sa premietne aj do celoštátnej politiky.
Do krajinského snemu sa podľa prognóz dostali okrem AfD a CDU ďalšie štyri strany. Radikálne ľavicová strana Ľavica získala podľa ZDF 8,9, podľa ARD 8,8 percenta hlasov. Sociálna demokracia (SPD), ktorá bola doteraz súčasťou krajinskej vlády a je rovnako členom celonemeckej Merzovej koalície, dostala podľa ZDF deväť, podľa ARD 9,1 percenta hlasov. Poslednou stranou, ktorá sa podľa odhadov dostala do krajinského snemu v Magdeburgu, je strana Zelených s deviatimi percentami pri ZDF a 8,7 u ARD.
Spoluprácu s AfD odmietajú
Cieľom AfD je vytvoriť krajinskú vládu samostatne bez koaličných partnerov. Na to nepotrebuje nadpolovičnú väčšinu hlasov, ale nadpolovičnú väčšinu kresiel v Krajinskom sneme. Závisí to od počtu strán zastúpených v parlamente, konštatovala ARD s tým, že inú cestu k účasti na vláde AfD nemá.
Všetky strany, ktoré sa s istotou do snemu dostanú, koalíciu alebo inú spoluprácu s ňou odmietajú – čo rovnako robí aj AfD. V Magdeburgu momentálne vládne koalícia CDU, SPD a FDP. Jej pokračovanie nie je podľa prognóz možné, a to ani v prípade výmeny liberálov za zelených.
Ak by AfD nemohla vládnuť sama, možnosťou by bola menšinová vláda pod vedením CDU, ktorá by bola odkázaná na podporu Ľavice, podobne ako v Durínsku a Sasku.
Vývoj v Sasku-Anhaltsku ostro sledujú aj na celoštátnej politickej scéne, no tiež v zahraničí. AfD, ktorá podľa DPA ťaží z rozsiahlej nespokojnosti s vládou spolkového kancelára Friedricha Merza, zaznamenala nárast popularity, hoci ju nemecké spravodajské služby vyšetrujú pre extrémistické názory. Už teraz vedie v prieskumoch pred najbližšími spolkovými voľbami, ktoré sú majú konať v roku 2029.
Sasko-Anhaltsko je spolková krajina na východe Nemecka, ktorá vznikla po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v roku 1990. Má zhruba 2,1 milióna obyvateľov, z toho 1,7 milióna oprávnených voličov. V rámci Nemecka patrí ku krajinám s najslabšími hospodárskymi výsledkami.
