Ak Spojené štáty zvýšia tlak na Irán, islamská republika bude reagovať vojensky. Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásil predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf.
Urobil tak po tom, čo v pondelok prezident Spojených štátov Donald Trump varoval Teherán, že na jeho raketové útoky na americké vojenské ciele na Blízkom východe tvrdo odpovie. Vojenský konflikt medzi USA a Iránom sa po mesiaci relatívneho pokoja opäť vyhrotil.
„Ak sa americké obliehanie zintenzívni, rozhodne odpovieme vojensky,“ povedal Ghálíbáf.
Ghálíbáf v rozhovore s iránskymi médiami uviedol, že v prípade pokračujúcej vojny pristúpi Irán k väčšej vojenskej eskalácii a že islamská republika bude v bojoch kvalitatívne aj kvantitatívne dominantná.
Uviedol, že Teherán dokázal obnoviť vojenské sily takým spôsobom, že prevyšuje schopnosti protivníka reagovať. Šéf parlamentu ďalej povedal, že Irán v príprave na možný nový stret nezaháľa a že už teraz má na bojisku výhodu.
Médiá poukazujú na to, že zatiaľ čo Ghálíbáf hovoril na adresu Spojených štátov výhražne, iránsky prezident Masúd Pezeškján dnes v Kirgizsku na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) ponúkol zmier. Vyhlásil, že ak sa USA vrátia k záväzkom júnového memoranda o porozumení, urobí jeho krajina to isté.
Cieľom americko-iránskeho memoranda bolo ukončiť vojnu, ktorú na konci februára začali Spojené štáty a Izrael spoločnými útokmi na Irán. Dohoda sa však postupne zrútila, pričom Washington a Teherán sa navzájom obviňovali z jej porušovania.
Hlavným sporným bodom zostáva otázka Hormuzského prielivu, ktorý je hlavnou trasou na vývoz ropy, plynu a ďalších komodít z krajín Perzského zálivu. Teherán na začiatku vojny v podstate zastavil dopravu v prielive, a to vyhrážkami aj útokmi, čo okrem iného viedlo k celosvetovému nárastu cien pohonných látok. Spojené štáty neskôr začali námornú blokádu Iránu, ktorej deklarovaným cieľom je obmedziť príjmy iránskeho režimu z predaja ropy.
Teherán si chce udržať kontrolu nad správou prielivu, zatiaľ čo Spojené štáty žiadajú slobodnú a bezpečnú plavbu tankerov a nákladných lodí úžinou. Obe krajiny v uplynulých mesiacoch opakovane vojensky zasahovali proti lodiam, ktoré nerešpektovali ich blokády. USA tiež na Irán následne uvalili nové hospodárske sankcie.
Medzi Iránom a USA sa teraz navyše po zhruba mesiaci relatívneho pokoja znovu rozhoreli boje. V nedeľu večer podnikli USA útoky na dve iránske zariadenia na odpaľovanie rakiet na ostrove Lárak ležiacom v severnej časti Hormuzského prielivu. Irán v odvete následne ostreľoval americké základne v Jordánsku a v Spojených arabských emirátoch.
