Aké auto si k úteku asi zvolí partia zločincov? Škola akčných filmov nám ponúkne buď silné rýchle športiaky, alebo ťažké autá v čiernej metalíze s tónovanými sklami. Realita tomu nemôže byť vzdialenejšia. A gangstri, ktorí sedem rokov terorizovali región Emilia-Romagna na severe Talianska, to veľmi názorne demonštrovali v praxi.

Vlajkovým vozidlom sa im stal model, ktorý si s organizovaným zločinom spravidla nespájame: Fiat Uno. Celkom obyčajný malý hatchback, vozidlo, ktoré snáď ani nemôže vyzerať civilnejšie.

Navyše najčastejšie v päťdverovej verzii a bielej farbe. Úplná ľudová klasika, vyrábaná slávnou automobilkou od roku 1983. V celom Taliansku to bol najpredávanejší, najobľúbenejší a najbežnejší model. Presne o to im išlo.

Približne každý siedmy, v závislosti od konkrétnej provincie dokonca každý piaty osobný automobil idúci po asfalte talianskej cesty, bol variáciou modelu Fiat Uno. A v moci polície jednoducho nebolo rozlíšiť, v ktorom z piatich až šiestich miliónov exemplárov tohto modelu práve sedia zločinci, ktorí sa znovu chystali udrieť niekde na území provincií Bologna, Forli, Ravenna, Pesaro či Ancona.

Ovládajú kokaínový biznis v západnej Európe, neštítia sa ani násilia. Také sú hrozivé gangy s koreňmi v Maroku

Úplne najfádnejšie vozidlo im poskytovalo to najdokonalejšie krytie. Počas presunov aj útekov ich robilo prakticky neviditeľnými. Pretože ako vlastne chcete opísať to najbežnejšie auto na všetkých cestách, odlíšiť ho od iných?

Aby sme ale len nehanili tuctovosť vzhľadu automobilu, ktorý sa stal legendárnym nástrojom v rukách zločinu, treba uviesť aj to, že Fiat Uno sa nestal najobľúbenejším talianskym vozidlom len tak pre nič za nič.

Na malé auto ponúkalo pomerne vysokú karosériu, priestranný interiér, nadštandardne objemný kufor. Vodič za volantom mal skvelý prehľad o dianí na vozovke. Stroj nemal problém vytiahnuť zo seba za pätnásť sekúnd stoštyridsiatku.

Pridajte k tomu ešte mechanicky takmer nesmrteľný motor, nízku spotrebu, lacné náhradné diely a skvelú ovládateľnosť. Vyvstane pred vami sympatické rodinné auto, ktoré je práve tak dobré na jazdy a parkovanie v meste ako na naháňačky a prestrelky v úzkych uličkách.

Málo peňazí za málo práce

Začalo sa to v provincii Pesaro na diaľnici A14. Neskoro večer 19. júna 1987 zastavil pri mýtnej bráne v Marche sivý Fiat Regata. Z neho vyskočili dvaja zločinci v kuklách, ktorí zbraňami namierili na chlapíka v búdke caselli autostradali. Odpoveď na zakričanú otázku, či vydá peniaze alebo svoj život, nehľadal dlho.

Hotovosť – po celom dni sa mu v pokladni nazbieralo 1,3 milióna lír – nebola jeho. Svoj život pochopiteľne považoval za cennejší.