Taiwan dnes na viacerých miestach na pol hodiny výrazne spomalil internetové pripojenie ako súčasť poslednej fázy každoročných vojenských cvičení, ktorých cieľom je nacvičiť reakciu na možnú čínsku vojenskú inváziu. Napísala to agentúra AP. Čína si tento demokraticky spravovaný ostrov nárokuje.
Spomalenie postihlo obyvateľov hlavného mesta Taiwanu a ďalších šiestich miest a obcí, kde telekomunikační operátori obmedzili rýchlosť mobilného internetového pripojenia na 256 Kbps (kilobitov za sekundu), čo sťažuje využívanie čohokoľvek iného ako textových správ. Ľudia vo veľkých mestách majú zvyčajne prístup k sieti 5G, teda piatej generácii mobilnej siete.
Nácvik leteckého poplachu
"Žiadame vás o pochopenie a podporu, keďže ide o nevyhnutné cvičenie," povedal taiwanský prezident Laj Čching-te, ktorý spolu s ďalšími čelnými predstaviteľmi napríklad minulý týždeň nacvičoval nástup do obrneného transportéra a evakuáciu do opevneného veliteľského centra pri ministerstve obrany na severe metropoly.
Taiwan zvýšil intenzitu cvičenia, ktorá sa začalo 5. a skončí 14. augusta, a zapojil do neho záložníkov a viac civilistov, pričom sa zameral na scenáre z reálneho života.
Cestujúci v jednej zo staníc taiwanského metra dnes desiatky minút čakali na to, keď budú môcť vyjsť von, pretože sa v rámci simulácie leteckého poplachu uzavreli turnikety.
To zapôsobilo na jedného z dotknutých turistov z Hongkongu, ktorý podľa AP chápe, že Taiwan musí vzhľadom na súčasnú situáciu vykonávať cvičenia. Nečakal tiež, že simulácia bude taká realistická, myslel si, že dostane len textovú správu.
Tlak z Pekingu
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa chce znovu spojiť, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá.
Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby.
Napätie v Taiwanskom prielive sa zvýšilo od mája 2024, keď sa Laj ujal prezidentskej funkcie. Laj, ktorého Čína označuje za separatistu, nároky Pekingu odmieta a tvrdí, že o budúcnosti Taiwanu môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia. Číne opakovane ponúkol rokovania, Peking ich však odmietol.
