Priame rokovania medzi Libanonom a Izraelom, ktorých ďalšie kolo dnes pod záštitou USA začína v Ríme, prinesú Libanončanom len hanbu, poníženie a jeden ústupok za druhým. Vyhlásil to dnes podľa agentúry AFP šéf libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim.
Iránom podporované šiitské hnutie dohodu Libanonu s Izraelom dlhodobo odmieta a nesúhlasí ani so snahami o odzbrojenie svojho vojenského krídla, ktorým Izrael podmieňuje stiahnutie svojich síl z okupovaného územia na juhu krajiny.
Podľa dohody, ktorú obe krajiny podpísali na konci júna, má libanonská armáda v takzvaných pilotných zónach zaručiť, že tam po stiahnutí izraelských vojakov neobnoví svoju vojenskú prítomnosť Hizballáh. Šiitské hnutie dohodu odmieta a tvrdí, že libanonská armáda nemá dostatočnú kapacitu na obranu krajiny.
Siedme kolo rokovaní
Kásim v televíznom prejave vyhlásil, že libanonský prezident Joseph Aún v doterajších rokovaniach nevystupoval "ani ako arbiter, ani ako zjednotiteľ, ale sa stal zaujatou a spoločnosť rozdeľujúcou postavou, čo je nezlučiteľné s jeho úlohou aj so silou Libanonu".
Siedme kolo rokovaní zástupcov Libanonu a Izraela sprostredkované Spojenými štátmi má v talianskej metropole trvať od dnes do štvrtka.
Taliansky minister zahraničia Antonio Tajani v pondelok po stretnutí so šéfmi libanonskej a izraelskej delegácie obe strany vyzval, "aby pokračovali v práci v konštruktívnom duchu a hľadali spoločné riešenia" pre napĺňanie rámcovej dohody.
Na jej základe libanonská armáda 21. júla prevzala kontrolu nad prvou pilotnou zónou v dedine Zaútar al-Gharbíja, ktorá sa nachádza v nárazníkovej zóne, ktorú Izrael vytvoril počas pozemnej invázie, a povolila návrat jej obyvateľom.
Libanonský premiér Naváf Salám na pondelkovom zasadnutí vlády informoval členov kabinetu o snahách dosiahnuť "postupné sťahovanie izraelských síl z libanonského územia až do ich úplného odchodu," uviedol podľa AFP minister pre informácie Paul Morcos.
Komplexná dohoda o mieri
Podľa nemenovaného predstaviteľa amerického ministerstva zahraničia by sa rokovania v Ríme mali zamerať na rozšírenie procesu pilotných zón, vyriešenie zostávajúcich otázok ohľadom hraníc a vypracovanie komplexnej dohody o mieri a bezpečnosti medzi oboma krajinami, ktoré sa technicky stále nachádzajú vo vojnovom stave.
Americký veľvyslanec v Libanone Michel Issa však v pondelok vyzval na "zodpovedné" napĺňanie rámcovej dohody. "Príliš rýchly postup by mohol ohroziť práve tých civilistov, ktorých má tento proces chrániť," uviedol.
Najnovší konflikt medzi Hizballáhom a Izraelom sa rozhorel na začiatku marca po tom, ako hnutie vyslalo rakety a drony na Izrael v reakcii na začatie americko-izraelských úderov proti Iránu. Izraelská armáda odpovedala intenzívnymi vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu vrátane Bejrútu.
Podnikla tiež pozemnú inváziu do južného Libanonu, kde teraz okupuje rozsiahle oblasti, z ktorých bolo miestne obyvateľstvo nútene vysídlené. Libanonská vláda, ktorá útoky Hizballáhu na Izrael odsúdila, opakovane kritizovala židovský štát za systematické ničenie celých libanonských dedín v pohraničí.
Libanonská vláda tvrdí, že sa usiluje o úplnú obnovu štátnej suverenity a tiež sa hlási k cieľu odzbrojiť Hizballáh. Izraelskí vládni predstavitelia medzitým hovoria, že izraelskí vojaci v Libanone zostanú až do odzbrojenia Hizballáhu.
Žiadny konkrétny dátum pre odchod izraelských vojakov tak nebol stanovený. Mierové rokovania vyústili 26. júna, päť dní po uzavretí krehkého prímeria, do podpísania rámcovej dohody medzi Izraelom, Libanonom a Spojenými štátmi s cieľom dosiahnuť trvalý mier.
