Izrael v piatok prepustil štyri osoby zadržané v Libanone a prostredníctvom Medzinárodného výboru Červeného kríža ich odovzdal tamojším úradom.
Stalo sa tak v rámci dohody, podľa ktorej sa Bejrút zaviazal pomôcť pri pátraní po pozostatkoch príslušníkov židovskej komunity v Libanone nezvestných od občianskej vojny spred desaťročí, informovala agentúra AP.
Prepustení civilisti
Predpokladá sa, že v izraelských zadržiavacích zariadeniach sa nachádzajú desiatky Libanončanov vrátane civilistov a príslušníkov militantného hnutia Hizballáh zajatých počas bojov na juhu Libanonu. V rámci súčasnej dohody bolo prepustených celkovo päť zadržaných, všetci sú civilisti.
Prvého libanonského zadržaného, identifikovaného ako Málik Ghází, prepustili vo štvrtok a odovzdali libanonskej armáde. Medzi štyrmi ľuďmi prepustenými v piatok boli podľa libanonských predstaviteľov dvaja Libanončania a dvaja Sýrčania, pri ktorých nie je jasné, či ich pošlú späť do Sýrie.
Červený kríž potvrdil odovzdanie týchto štyroch zadržaných a vyzval Izrael, aby jeho tímom umožnil prístup k ďalším väzňom. Izraelské úrady takýto prístup neumožnili od októbra 2023. „Mnohé rodiny v Libanone stále čakajú na odpovede o osude svojich blízkych, ktorí môžu byť zadržiavaní, mŕtvi alebo nezvestní,“ uviedol.
AP doplnila, že medzi nezvestnými sú aj dvaja muži, ktorých izraelské jednotky vo štvrtok odviedli z obce Haltá. Tamojšie úrady tvrdia, že ide o civilistov a že Hizballáh v obci nepôsobí. Izraelská armáda uviedla, že jej vojaci tam „zadržali troch príslušníkov organizácie Libanonské brigády odporu, ktorá pôsobí v mene Hizballáhu“.
Rokovania s Izraelom
Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vo štvrtok uviedol, že prepustenie piatich libanonských civilistov súvisí s pomocou pri pátraní po telesných pozostatkoch predstaviteľov židovskej komunity v Libanone, ktorých v 80. rokoch počas občianskej vojny „uniesli a zavraždili teroristické organizácie“.
K prepusteniu zadržaných osôb podľa nemenovaných predstaviteľov prispelo sprostredkovanie Spojených štátov a rokovania medzi Izraelom a Libanonom. Libanonský prezident Džúzíf Awn sa v piatok poďakoval Spojeným štátom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.
Medzi Izraelom a Libanonom, ktoré nemajú diplomatické vzťahy, zostáva otvorených viacero sporných otázok. Po vypuknutí najnovšieho konfliktu medzi Tel Avivom a Teheránom podporujúcim Hizballáh, začalo hnutie s cezhraničným ostreľovaním územia Izraela. Ten odpovedal leteckými útokmi a pozemnou inváziou do Libanonu a naďalej okupuje rozsiahle časti jeho územia na juhu.
Obe krajiny po 2. marci po dlhšom čase opäť začali priamo rokovať. V júni za sprostredkovania USA podpísali rámcovú dohodu o stiahnutí izraelských síl z okupovaných oblastí na Libanonu výmenou za odzbrojenie Hizballáhu. Jej implementácia však výrazne nepokročila.
Militantné hnutie nie je účastníkom rokovaní a odmieta sa vzdať zbraní severne od rieky Lítání. Tel Aviv zase tvrdí, že sa z libanonského územia nestiahne, kým Hizballáh nebude úplne odzbrojený. Ďalšie kolo rokovaní medzi obomi krajinami sa bude konať v septembri v Ríme.
