Mladé ženy, ktoré vstúpili do španielskeho katolíckeho spoločenstva Dcéry milosrdnej lásky, čelili manipulácii, hladu alebo exorcizmu. Povedali to bývalí členovia a ich príbuzní. Zároveň obviňujú katolícku cirkev, že roky prehliadala varovné signály a proti psychickému týraniu a praktikám pripomínajúcim sektu nezakročila.
Keď Mária prvýkrát vyrazila na letný tábor organizovaný Dcérami milosrdnej lásky, bola ešte tínedžerka. Spočiatku ju prostredie očarilo. „Páčilo sa mi to, bratia a sestry boli mladí, usmievaví, milí, objímali nás a hovorili, že nás majú radi,“ spomína. Atmosféra sa však postupne zmenila.
Sektárske praktiky
Modlitby a spovede sa preťahovali dlho do noci, vedúci účastníkom brali telefóny a nútili ich k tomu, aby pred ostatnými odhaľovali svoje najintímnejšie tajomstvá. „Vymyjú vám mozog,“ povedala Maria webu The Times
DML pôsobí v niekoľkých mestách po celom Španielsku, okrem iného v Madride, Seville a Tolede. Členky nosia odev pripomínajúci rehoľný habit, oficiálnym cirkevným rádom však spoločenstvo nie je – v rámci katolíckej cirkvi funguje ako verejné združenie veriacich.
Madridská arcidiecéza ho vlani začala vyšetrovať po sérii sťažností a následne skupine zakázala prijímať nových členov. Z vedenia zároveň odvolala Máriu Milagrosovú, ktorú členovia oslovovali „Marimi“.
Obyvatelia obce Los Molinos, kde skupina sídli v dome za vysokým plotom, líčia ženy zo spoločenstva ako uzavreté a odťažité.
V posledných týždňoch vystúpilo v španielskych médiách asi štyridsať bývalých členov DML a ich príbuzných. Vykreslili vykonávanie exorcizmu - vyháňanie diabla, nedostatok jedla aj spánkovú depriváciu.
Vedenie podľa nich prísne kontrolovalo kontakt s okolitým svetom. Členovia mali v dome len jeden spoločný telefón, ktorý mohli používať len pod dohľadom nadriadených, vrátane všetkej písomnej aj hovorovej komunikácie.
Psychológ Miguel Perlado, ktorý spolupracoval s niektorými bývalými členmi, považuje fungovanie skupiny za typické pre sektu. DML často oslovovala ľudí v ťažkej životnej situácii - po rozchodoch či úmrtiach v rodine.
Niekdajší členovia popísali absolútnu poslušnosť voči Márii, ktorú mnohí považovali za prostredníka Boha.
Monica, ktorá skupinu opustila pred dvoma rokmi, tvrdí, že členovia potrebovali povolenie prakticky na všetko, vrátane odchodu z domu. "Keď som povedala, že chcem odísť, zavreli ma do izolácie. Ak sa pokúsite odísť, tvrdí vám, že vás ovládol diabol," uviedla. Vedenie zároveň podporovalo zničenie väzieb s rodinou a priateľmi.
Muži sa majú bičovať
Pod drobnohľadom cirkvi sa ocitla aj mužská vetva skupiny nazvaná Bratia milosrdnej lásky. Arcidiecéza teraz zvažuje jej úplné rozpustenie.
Približne tridsať členov nosí mníšske habity a podľa bývalých členov dostávali nástroje určené na sebatrýznenie. „Dávajú vám cilícium a bič,“ uviedol jeden z nich. Cilicium je hrubé vlnené rúcho, ktoré dráždi kožu. Vedenie očakávalo, že ho muži budú nosiť najmenej hodinu denne.
Vyšetrovanie zahŕňa aj podozrenie na sexuálne zneužívanie. Bývalí členovia tvrdia, že vedenie ospravedlňovalo sexuálne praktiky údajnou „Božou vôľou“.
Jeden z bývalých členov mužskej vetvy opísal denníku El País, že ho nadriadený postupne presviedčal, že poslušnosť voči komunite stojí nad bežnými morálnymi pravidlami. „Hovoril mi, že Boh môže chcieť aj veci, ktoré vyzerajú ako hriech,“ uviedol muž.
Ďalšia žena, ktorá skupinu opustila po niekoľkých rokoch, uviedla, že vedenie ospravedlňovalo ponižujúce správanie ako súčasť duchovnej očisty. Keď sa sťažovala, dozvedela sa že problém nie je v komunite, ale v jej „škrupuliach“ a nedostatočnej viere.
Bratia ani sestry nesmeli pracovať a skupina žila z darov podporovateľov. DML zároveň využívala potravinové banky a komunite obmedzovala prístup k jedlu. Otvoriť si chladničku alebo špajzu a niečo si vziať bolo nemožné. Vedenie rozhodovalo aj o návštevách lekára aj užívaní liekov.
Napriek tomu, že katolícka cirkev vlani zasiahla, kritici tvrdia, že opatrenia nestačia a mali by robiť viac. Príbuzní súčasných členov upozorňujú, že ľudia v skupine ďalej trpia a Marimi si podľa nich udržuje vplyv aj po odchode.
Podľa El País mnoho rodín stále nemá so svojimi dcérami takmer žiadny kontakt a obáva sa, že psychická závislosť na komunite pretrváva.
