Závery dvojdňového rokovania medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho čínskym partnerom Si Ťin-pchingom hodnotia experti, politici aj finančné trhy pomerne negatívne.
Americká strana vo svojom zhrnutí samitu nespomenula Taiwan ani vojnu na Ukrajine. Trump si domov priviezol iba jednu obchodnú dohodu napriek početnej delegácii popredných amerických šéfov firiem.
Bez úspechu
„Americký prezident Donald Trump nedosiahol počas dvojdňovej návštevy Číny žiadne úspechy ani pre seba, ani pre zvyšok sveta,“ myslí si prominentný rakúsky politik a europoslanec Helmut Brandstätter.
V období pred samitom Trump vyvolával dojem, že vďaka svojej početnej delegácii zloženej z popredných amerických šéfov firiem prinesie domov významné zákazky pre americkú ekonomiku. Tak to však nebolo.
Víťazne z tohto samitu podľa docentky na americkej Univerzite Johnsa Hopkinsa Ling Chenovej vyšla Európska únia, ktorá celú situáciu sledovala s nervozitou.
„Pre európskych lídrov by mal byť tento nevýrazný výsledok dôvodom na úľavu, pretože neodznelo nič, čo by EÚ ekonomicky odsunulo na vedľajšiu koľaj,“ povedala Chenová.
Porazeným v tomto prípade možno nazvať ostrovný Taiwan. Šéf Bieleho domu totiž po samite v Číne prudko otočil a vo svojom komunikačnom štýle obvinil Taiwan z krádeže amerického čipového priemyslu.
„Ukradli nám čipový priemysel a hovoril som to roky. Keby nejaký predchádzajúci prezident uvalil stopercentné clá na čipy, nestratili by sme čipový priemysel,“ povedal Trump v televízii Fox News.
„Keď sa pozriete na pomer síl, Čína je veľmi, veľmi mocná a veľká krajina. A ten ostrov je naozaj malý. Zamyslite sa nad tým: je to 59 míľ ďaleko. My sme 9500 míľ ďaleko. To je trochu zložitý problém,“ dodal Trump a vyzval obe krajiny na upokojenie situácie.
Iný slovník zvolil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý bol pre svoje predchádzajúce protičínske vyjadrenia na sankčnom zozname Pekingu.
Bol to práve Rubio, kto stál za zákonom, na základe ktorého USA zaviedli ďalekosiahle sankcie voči Číne pre využívanie nútenej práce Ujgurov.
Krátko predtým, ako sa Rubio vlani v januári ujal úradu, začali čínska vláda a oficiálne médiá prvú slabiku jeho priezviska prepisovať iným čínskym znakom. Aj preto mohol Rubio prísť do Pekingu napriek predchádzajúcim sankciám.
„Politika USA v otázke Taiwanu sa k dnešnému dňu nezmenila,“ povedal Rubio. Číňania „túto záležitosť vždy vyťahujú... my vždy jasne vyjadríme svoj postoj a ideme ďalej,“ dodal. Tému Taiwanu však americké zhrnutie rokovania vôbec nespomenulo.
Zbrane pre Taiwan sú ukotvené v práve USA
V zjavnej reakcii na výroky amerického prezidenta taiwanská vláda vydala vyhlásenie. „Taiwan je nezávislá krajina a dodávky zbraní z USA sú ukotvené v americkom práve a slúžia ako spoločný odstrašujúci prostriedok voči hrozbám v regióne,“ uviedla.
Šéf Bieleho domu po návšteve Číny ostrov varoval pred vyhlásením nezávislosti, ktoré by mohlo podnietiť vojnu s Pekingom, a poznamenal, že sa dosiaľ nerozhodol o ďalšom predaji amerických zbraní Taipeiu.
„Taiwan je demokratická, suverénna a nezávislá krajina, ktorá nie je podriadená Čínskej ľudovej republike,“ zopakovalo ministerstvo zahraničných vecí dlhodobý postoj taiwanskej vlády.
Súčasne vo vyhlásení vyjadrilo presvedčenie, že ani politika Washingtonu sa nezmenila.
Otázka Taiwanu vírila americkú debatu o bezpečnosti už pred odletom Trumpa do Pekingu. Skupina amerických senátorov na Trumpa naliehala, aby pokročil s odkladaným predajom zbraní Taiwanu v hodnote 14 miliárd dolárov (asi 11,9 miliardy eur).
Návrh balíka sa už niekoľko mesiacov zdržiava na americkom ministerstve zahraničných vecí a zákonodarcovia Trumpa požiadali, aby ho odovzdal Kongresu. Biely dom aj Kongres na konci minulého roka schválili predchádzajúci balík zbraní pre Taiwan v hodnote 11,1 miliardy dolárov.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak vyhlási nezávislosť. Ostrov napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle, má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne trvá vláda jednej strany. Diplomatické vzťahy s Taiwanom však udržiava iba 12 štátov, väčšinou z Karibiku. Z Európy iba Vatikán.
Trump odišiel s jedinou obchodnou dohodou
Čínsky prezident Si Ťin-pching označil samit za „prelomovú návštevu“, zatiaľ čo Trump hovoril o „skvelých dňoch“, počas ktorých boli uzavreté „fantastické obchodné dohody“. Zdá sa však, že obaja politici zostali iba pri slovách.
Trumpova delegácia totiž neurobila významný pokrok v žiadnej z potrebných oblastí, a to vrátane Taiwanu, vojny v Iráne ani v otázke čipov spoločnosti Nvidia.
Posledná menovaná spoločnosť na poslednú chvíľu vyslala na rokovanie svojho šéfa Jensena Huanga.
Pozitívnou správou však je, že sa obe strany dohodli, že sa budú usilovať o zachovanie a predĺženie krehkého „obchodného prímeria“, ktoré sa dosiahlo po minuloročnej colnej vojne.
Veľký úspech nedosiahol americký prezident ani v obchodnej dohode o nákupe lietadiel americkej spoločnosti Boeing. Trump predtým vyhlasoval, že Číňania chcú kúpiť až 500 týchto lietadiel.
Nakoniec odišiel s kontraktom na 200 lietadiel. V dôsledku toho boli investori v USA sklamaní a akcie spoločnosti Boeing na Wall Street oslabili o štyri percentá.
Šéf Bieleho domu vyhlásil: „Si si objedná 200 lietadiel... 200 veľkých.“
Veľká objednávka v spoločnosti Boeing bola jednou z mnohých obchodných dohôd, ktoré sa od týchto pozorne sledovaných rokovaní očakávali. Keď však Trump v piatok opúšťal Čínu, bola to jediná významná dohoda, ktorá bola oznámená.
Poslednú veľkú objednávku v spoločnosti Boeing Čína zadala počas Trumpovej návštevy Pekingu v novembri 2017, keď sa zaviazala kúpiť 300 lietadiel Boeing. Vzťahy medzi oboma krajinami sa potom zhoršili a objednávky spoločnosti Boeing z Číny vyschli.
Čínsky prístup k nákupu lietadiel je trochu odlišný. Na rozdiel od západného modelu voľného trhu nakupuje pre čínske aerolínie lietadlá priamo čínska vláda a až potom ich predáva svojim aerolíniám.
Tlak na Iráncov a pomoc s Hormuzom
Tesne pred piatkovým záverečným stretnutím Trumpa a Si Ťin-pchinga vydal čínsky minister zahraničných vecí ostré vyhlásenie, v ktorom vyjadril nespokojnosť s vojnou USA a Izraela proti Iránu.
„Tento konflikt, ku ktorému nikdy nemalo dôjsť, nemá žiadny dôvod pokračovať,“ uviedlo ministerstvo a dodalo, že Čína podporuje snahy o dosiahnutie mierovej dohody v tejto vojne, ktorá vážne zasiahla dodávky energie a svetovú ekonomiku.
Vo štvrtok Trump v rozhovore pre Fox News uviedol, že Si ponúkol „pomoc“ pri znovuotvorení Hormuzského prielivu a sľúbil, že do Iránu nepošle vojenské vybavenie. Čínska strana sa však k tomu nevyjadrila.
Pred samitom Trump dúfal, že Čína vyvinie tlak na svojho iránskeho spojenca, aby našiel riešenie na ukončenie konfliktu.
„Je celkom možné, že Číňania budú v nadchádzajúcich týždňoch na Iráncov vyvíjať nenápadný vplyv, ale pravdepodobne z toho bude vidieť len málo,“ povedal Ian Lesser, významný spolupracovník The German Marshall Fund.
Spomenul Trump Ukrajinu?
Trumpa v Siovom sídle vystrieda budúci utorok ruský líder Vladimir Putin. Ten bude v Číne rokovať so svojím čínskym partnerom Si Ťin-pchingom o dvojstranných vzťahoch a vymení si s ním názory na zásadné medzinárodné a regionálne otázky.
Putin a čínsky prezident sa naposledy videli vlani v septembri v Pekingu, keď Si Ťin-pching nazval Putina „starým priateľom“ a Putin čínskeho prezidenta „drahým priateľom“.
Čína a Rusko sú blízkymi hospodárskymi aj politickými partnermi a ich vzťahy sa ešte viac prehĺbili po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Vo výstupoch z rokovania lídrov dvoch najväčších svetových ekonomík neodznela zmienka o tom, že by Trump s čínskym prezidentom hovorili o snahách ukončiť vojnu na Ukrajine.
V piatok čínsky minister zahraničných vecí Wang I rovnako oznámil, že čínsky prezident v septembri navštívi na pozvanie prezidenta Trumpa Spojené štáty.
Posledná štátna návšteva Si Ťin-pchinga v Spojených štátoch sa uskutočnila 22. septembra 2015, keď ho v Bielom dome prijal vtedajší prezident Barack Obama.
