Samit amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v Pekingu bol poňatý ako veľkolepé stretnutie dvoch starých priateľov.
Lídri najväčších ekonomík sveta však počas dvoch dní nedospeli k zásadným obchodným dohodám či k rozhodnutiam o Taiwane alebo vojne s Iránom, zhodujú sa médiá. Schôdzke podľa nich dominovali vrelé slová a symbolické gestá skôr ako konkrétne výsledky.
K odklonu prispel Trump
Si s Trumpom sa dnes na záver návštevy prechádzali v záhradách vládneho komplexu Čung-nan-chaj, ktorý je rovnako ústredím Komunistickej strany Číny. Americký prezident kvety okolo seba komentoval slovami, že ide o "najkrajšie ruže, ktoré kedy kto uvidel", a čínsky líder sľúbil, že mu pošle semiačka.
Za srdečným verejným vystupovaním Trumpa a Sia v posledných dvoch dňoch sa skrýva neúprosná realita, píše portál Axios. Trump sa počas návštevy snažil prezentovať užšie vzťahy s Čínou, a to po desiatich rokoch odklonu, k začatiu ktorého prispel viac ako ktorýkoľvek iný americký prezident, myslí si portál
Biely dom dal v mesiacoch pred Trumpovou návštevou pokyn vysokým americkým predstaviteľom, aby sa v záujme zblíženia veľmocí vyvarovali zbytočných konfrontácií s Čínou, napísal denník The New York Times (NYT).
To sa však nepodarilo. Americké ministerstvo financií v posledných niekoľkých týždňoch uvalilo nové sankcie na čínske firmy, ktoré podľa neho Iránu poskytli údaje na umožnenie úderov na americké základne na Blízkom východe. Tie spôsobili škody v rádoch miliárd dolárov.
Washington tiež obvinil Peking z kradnutia modelov umelej inteligencie od amerických technologických firiem. Federálni prokurátori navyše tento týždeň oznámili, že obvinili starostku kalifornského mesta Arcadia Eileen Wangovú, že pôsobila ako agentka čínskej vlády.
Napätie napriek priateľskej atmosfére
Po prvom stretnutí čínskeho a amerického prezidenta v Pekingu od roku 2017 nebolo jasné, či Čína kývne na predĺženie obchodného prímeria s USA, ktoré Trump so Siom dosiahli vlani v októbri v Soule. Veľmoci vlani viedli obchodnú vojnu a zavádzali trojciferné clá. Čína hrozila zavedením vývozných obmedzení na vzácne zeminy.
Napriek priateľskej atmosfére samitu bolo viditeľné napätie medzi oboma krajinami, píše NYT. Si podľa čínskej agentúry Nová Čína varoval Trumpa, že Taiwan by sa mohol stať predmetom vzájomného stretu a viesť k "extrémne nebezpečnej situácii", ak by sa Washington k tejto veci postavil chybne. Nezávislosť Taiwanu a mier naprieč Taiwanským prielivom sú nezlučiteľné ako voda a oheň, vyhlásila čínska hlava štátu. Trump v Pekingu na otázky novinárov o Taiwane neodpovedal.
Čína sa snaží prepojiť otázku Taiwanu s celkovým rámcom spolupráce s USA, napísal denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na analytikov. Poznámka čínskeho prezidenta o ostrove upútala pozornosť priamočiarosťou na pozadí výrokov štátnikov o stabilite vzájomných vzťahov.
Úpadok Spojených štátov
Šéf Bieleho domu sa pred dnešnou schôdzkou so Siom na sociálnej sieti Truth Social vyjadril k údajným výrokom čínskeho prezidenta o úpadku Spojených štátov.
"Keď prezident Si veľmi elegantne označil Spojené štáty za národ v možnom úpadku, mal na mysli obrovské škody, ktoré sme utrpeli počas štyroch rokov vlády ospalého Joea Bidena," napísal Trump s odvolaním sa na svojho demokratického predchodcu.
Nie je jasné, či sa Trump vyjadroval k verejným či súkromným poznámkam čínskeho prezidenta.
Si myslí, že moc Spojených štátov slabne a moc Číny rastie. Jeho prístup k zahraničnej politike vychádza z predstavy, že svet zažíva "veľké zmeny nevídanej sto rokov", čím má podľa NYT na mysli zánik povojnového poriadku, v ktorom dominujú Spojené štáty.
Dojem dvoch superveľmocí na rovnakej úrovni je tým, čo chcel Si návštevou amerického prezidenta dosiahnuť, myslia podľa denníka The Washington Post analytici. Starostlivo režírovaná okázalosť a vzájomné gestá plné rešpektu medzi dvoma najmocnejšími mužmi na svete mali značiť geopolitickú rovnováhu, po ktorej Číňania dlho túžili a ktorej sa Američania vzpierali.
