Búrka v Jadranskom mori rozčerila jeho vody a silné južné prúdy zaniesli tony odpadu na dve hlavné turistické atrakcie: pláž Banje a historické centrum mesta, uviedli predstavitelia mesta.
„Na základe nájdených štítkov a materiálov sa zdá, že drvivá väčšina odpadu pochádza z Albánska,“ uviedla v stredu Marija Pajić Bačićová, zástupkyňa Dubrovníka.
Starosta Dubrovníka Mato Franković uviedol, že do upratovacích prác sa momentálne zapojili všetky mestské služby vrátane pracovníkov sanitárnej služby a zamestnancov prístavu. „Čistiace tímy začali pracovať skoro ráno,“ uviedol Denis Raos, vedúci tímu v historickom centre mesta, miestnej verejnoprávnej televízii HRT.
Bačićová informovala, že počas nasledujúcich dvoch až troch dní mesto plánuje jeho odvoz nákladnými vozidlami a sľúbila, že pobrežie bude čoskoro čisté. Členovia recyklačnej organizácie síce uviedli, že sa pokúsia niektoré plastové predmety pretvoriť na užitočné veci, nie je však jasné, čo sa dá zachrániť.
Dlhoročný problém
Recyklačné firmy a upratovacie čaty v Dubrovníku majú s podobnou situáciou bohaté skúsenosti. Jadranské more už roky vyplavuje na pobrežie mesta tony odpadkov. Vďaka predvídateľným prúdom je ľahké zmapovať, odkiaľ pochádzajú. „Dubrovník má v zimných mesiacoch už desaťročia problém s odpadkami,“ uviedol v stredu miestny sprievodca Ivan Vuković.
Plastový odpad je pre historické mesto obzvlášť citlivá téma. V Dubrovníku žije 42-tisíc obyvateľov, niektorí z nich v roku 2020 podpísali záväzok na zníženie množstva plastového odpadu. Hoci je mesto samo osebe malé, ročne privíta 4,5 milióna turistov, ktorí tu prenocujú a produkujú veľké množstvo plastového odpadu.
Každý rok sa do morí a oceánov dostávajú desiatky miliónov ton plastov. Celkovo sa odhaduje, že menej než 10 percent globálneho plastového odpadu sa recykluje, zvyšok putuje na skládky a spaľuje sa, časť sa však dostane do životného prostredia. Podľa vedcov sa tieto plasty stali hlavnou hrozbou pre morský život.
Ponúkli pomoc
Starosta Franković uviedol, že chorvátske ministerstvo zahraničných vecí už dlho vedie rokovania s Albánskom. „Vieme, odkiaľ odpad pochádza,“ uviedol. Ministerstvo podľa neho ponúklo Albánsku finančnú pomoc, aby jej pomohlo s nakladaním s odpadmi.
„Vidíme iba odpadky, ktoré sa dostanú na povrch, ale znepokojivé množstvo sa potopí a zostane na morskom dne,“ povedal.
Blaz Pezo, guvernér okresu Dubrovnik-Neretva, povedal chorvátskej televízii HRT, že problém vyrieši iba cezhraničná spolupráca. Jedným z riešení, ktoré navrhol, by bolo satelitné monitorovanie.
„Krajiny by sa pokúsili zachytiť tento odpad, kým je ešte na otvorenom mori,“ uzavrel.