Tridsať rokov po konci vojny za nezávislosť bude Chorvátsko v decembri bez mín, odmínovať zostáva územie s rozlohou nie viac ako dvoch kilometrov štvorcových. V rozhovore s ČTK to povedal Željko Romić, riaditeľ spoločnosti Piper Demining Group, ktorá sa v budúcnosti chystá pomôcť svojimi skúsenosťami na Ukrajine.
Tá je dnes považovaná za jednu z najviac zamínovaných krajín na svete a vojna na jej území, ktorú rozpútalo Rusko, pokračuje. Ruslan Misjuňa zo strediska pre odmínovanie v Charkovskej oblasti si netrúfa odhadovať, ako dlho môže likvidácia mín jeho krajine trvať.
Kontaminované územie
"Ani nevieme, kedy sa vojna skončí. Až keď vykonáme prieskum, zistíme, ktoré oblasti a ako veľmi sú kontaminované, a čím všetkým sú zamorené. Pritom nevieme, koľko budeme mať v budúcnosti podpory. Chcem veriť, že máme silných spojencov, lebo to s nami bude celé desaťročia," povedal povedal ČTK Misjuňa, ktorý sa tento týždeň zúčastnil v Záhrebe na konferencii, na ktorej účastníci z viacerých krajín - vrátane Ukrajiny, Azerbajdžanu, Nigérie alebo Mauritánie - vyzvali na revíziu Ottawského dohovoru, ktorý zakazuje použitie, skladovanie a výrobu protipechotných mín.
Upozornili napríklad na to, že niektoré krajiny nie sú signatármi dohovoru a míny používajú. Vyzvali tiež, aby štáty používajúce míny boli po konflikte zodpovedné za ich odstránenie.
Ukrajina tento rok oznámila odstúpenie od dohovoru, čo odôvodnila potrebou obrany pred ruskou inváziou. Podľa agentúry Ukrinform ide o dočasný krok, kým neskončí ruská agresia.
Odchod od Ottawského dohovoru tento rok ohlásili aj Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko a Fínsko. Teda krajiny, ktoré susedia s Ruskom, jeho spojencom Bieloruskom alebo s oboma týmito štátmi. Ottawský dohovor vstúpil do platnosti v roku 1999 a ratifikovalo ho okolo 160 krajín vrátane Chorvátska a tiež Česka. Napríklad Spojené štáty, Rusko alebo Čína tak neurobili.
V Chorvátsku medzitým zostali po vojne na nezávislosť z rokov 1991 až 1995 zamínované niekdajšie frontové lokality. Agentúra Reuters tento rok v apríli napísala, že Chorváti vyčistili zhruba 1800 kilometrov štvorcových a našli pritom 300-tisíc mín a ďalších výbušných zariadení. Pri explózii mín a ďalšej munície v balkánskej krajine podľa aprílových informácií zahynulo od konca vojny viac ako 200 ľudí, vrátane 40 pyrotechnikov.
Relikty bojov
Teraz sa medzi turistami obľúbená krajina blíži k momentu, keď bude môcť vyhlásiť, že nebezpečné relikty tunajších bojov už nikoho neohrozujú. "Naša skúsenosť ukazuje, aký dlhý a zložitý proces to je a zároveň naznačuje, čo čaká Ukrajinu," povedal na konferencii Romić, ktorý sa podieľa na odmínovaní Chorvátska. Upozornil, že niektoré nájdené aktívne míny pochádzali ešte z čias druhej svetovej vojny.
Odmínovanie sa začalo v Chorvátsku krátko po skončení bojov v polovici 90. rokov minulého storočia a v posledných rokoch pomáhali tiež peniaze z Európskej únie. "Mali sme kritériá kde začať, to boli školy a ďalšie miesta, kde boli ohrození civilisti. Nasledovala poľnohospodárska pôda a lesy, "povedal Romić.
Pyrotechnici podľa neho používajú odmínovacie stroje, a kde nepreniknú, míny likvidujú manuálne. Používajú tiež špeciálne cvičené psy. Romić pritom upozornil, že ešte tento rok - v poslednom roku odmínovania - zahynul jeden z pyrotechnikov. V decembri by však podľa neho mali tieto práce skončiť a na budúci rok v marci sa Záhreb chystá oficiálne oznámiť, že Chorvátsko je bez mín. Krajina pritom svoje skúsenosti zdieľa s Ukrajinou.
Chorvátsky odborník zároveň upozornil na fakt, že jeho krajina likvidovala míny a nevybuchnutú muníciu v čase mieru, ale Ukrajina sa snaží svoje územie čistiť, zatiaľ čo sa tam stále bojuje. Ide napríklad o územie, ktoré Rusko okupovalo, ale Ukrajina ho dobyla späť. Týka sa to aj Charkovskej oblasti. "Takmer 40 percent Charkovskej oblasti je potenciálne kontaminovaných s výbušnými pozostatkami vojny," priblížil na konferencii ukrajinský činiteľ Misjuňa.
Vlastné odmínovacie stroje
V rozhovore s ČTK napríklad opísal, že Ukrajina vyvíja vlastné odmínovacie stroje. "Aj keď zahraničné odmínovacie stroje preukázali produktivitu, musia byť v mnohých prípadoch upravené. Pretože by nemali byť chránené len pred explóziou zospodu, ale tiež proti útoku. To znamená, že niekedy musíme pridať extra nepriestrelný panel na rôzne miesta," povedal Misjuňa s tým, že ďalším dôvodom sú menšie náklady na obstaranie a údržbu ukrajinských strojov.
Ukrajinský činiteľ upozornil na dva typy odmínovania v jeho regióne, ktorý leží pri hraniciach s Ruskom a čiastočne ním prechádza frontová línia.
"Jedno je operačné a druhé humanitárne. Operačné odmínovanie znamená eliminovanie hrozby a nebezpečenstva na určitom mieste, aby sme mohli napríklad pripojiť znovu nejakú dedinu k elektrickej energii alebo obnoviť zásobovanie vodou. Humanitárne odmínovanie je systematické čistenie územia," povedal.
V Charkovskej oblasti sa pritom podľa neho od začiatku ruskej invázie podarilo nájsť a zneškodniť viac ako 300-tisíc výbušných predmetov. "Mín a nevybuchnutej munície," spresnil. Ruské sily zároveň obvinil z početnejších útokov na pyrotechnikov alebo z úsilia im ublížiť prostredníctvom výbušných pascí.
Vláda v Kyjeve odhaduje, že 23 percent ukrajinského územia - zhruba 137-tisíc kilometrov štvorcových, čo je plocha väčšia ako územie Grécka - je považovaných za kontaminované nášľapnými mínami a ďalšou nevybuchnutou muníciou, napísala tento týždeň agentúra AFP v inej súvislosti. Podľa ukrajinskej poslankyne Anny Skorochodovej, ktorá sa zúčastnila na konferencii, míny zabili 380 civilistov vrátane 21 detí.
Rusi podľa nej zamínovali územia v Kyjevskej, Černihivskej, Sumskej, Charkovskej, Chersonskej oblasti aj na Donbase. Politička zároveň pripustila, že míny používa aj Ukrajina.
"Museli sme zamínovať územie pri hraniciach s Bieloruskom, je to ochranná línia. Nie je to veľmi veľké územie, je zamínované kvôli ochrane, "povedala novinárom. Rusko zo začiatku svojej invázie v roku 2022 využilo na útok na Ukrajinu tiež bieloruské územie.