Výbor izraelského parlamentu dnes zamietol návrh na vytvorenie štátnej vyšetrovacej komisie, ktorá by sa zaoberala udalosťami, ktoré predchádzali teroristickému útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a ktoré nasledovali bezprostredne po ňom. Informoval o tom portál The Times of Israel. Rozhodnutie výboru Knesetu, v ktorom má väčšinu vládna koalícia premiéra Benjamina Netanjahua, kritizovali opoziční poslanci aj príbuzní obetí útoku.
Tí totiž vinia vládu, že sa snaží zakryť pravdu a zbaviť sa zodpovednosti za to, že pred dvoma rokmi nedokázala ochrániť občanov Izraela.
Vyšetrovacia komisia
Vytvorenie štátnej vyšetrovacej komisie pre udalosti okolo 7. októbra 2023 si podľa prieskumov verejnej mienky praje väčšina Izraelčanov, napísal dnes portál ToI. Podľa neho tiež najvyšší súd minulý týždeň uviedol, že neexistuje žiadny argument proti jej vzniku. Súd rozhodoval o žiadostiach Izraelčanov, ktorí považujú októbrový útok Hamasu za zlyhanie izraelských tajných služieb, bezpečnostných zložiek i vládnych politikov.
"Budeme ďalej trvať na spravodlivej a relevantnej požiadavke na zriadenie štátnej vyšetrovacej komisie pre katastrofu zo 7. októbra. Izrael si nemôže dovoliť ísť dopredu bez toho, aby sa poučil z najväčšieho zlyhania vo svojej histórii, "povedal opozičný poslanec Ejtan Ginzburg.
"Neuspokojíme sa s ničím iným, ako so štátnou vyšetrovacou komisiou. Pôjdeme do ulíc a nevzdáme sa," uviedla Reut Edriová, ktorej syna zavraždili palestínski ozbrojenci 7. októbra 2023 na hudobnom festivale v izraelskom pohraničí spolu s ďalšími asi 370 Izraelčanmi. Edriová tiež povedala, že členovia vládnej koalície jej sľúbili, že štátna vyšetrovacia komisia vznikne hneď po konci vojny. V Pásme Gazy platí na základe amerického mierového plánu prímerie od 10. októbra.
Portál ToI dnes tiež napísal, že Netanjahuov kabinet zvažuje zriadenie vládnej komisie na vyšetrovanie udalostí okolo útoku zo 7. októbra. To však odmieta opozícia aj príbuzní obetí, podľa ktorých tak chce vláda zakryť svoje zlyhania.
Netanjahu dlhodobo odmietal početné výzvy na zostavenie vyšetrovacej komisie so zdôvodnením, že nemôže vzniknúť, kým vojna neskončí. Vlani v lete vyzvala premiéra na zriadenie vyšetrovacej komisie aj izraelská generálna prokurátorka Gali Baharavová-Miaraová či vtedajší minister obrany Joav Galant.
Zlyhanie armády
Vlastné vyšetrovanie udalostí okolo 7. októbra viedla izraelská armáda, ktorá sa však sústredila len na dianie vo vnútri armády, nie na konanie politického vedenia krajiny. Podľa jej záverov, zverejnených tento rok vo februári, bol útok zo 7. októbra 2023 úplným zlyhaním izraelskej armády, ktorá úplne podcenila Hamas.
Vlani v novembri zverejnila svoju správu občianska vyšetrovacia komisia, ktorú vytvorili pozostalí po obetiach a občianske skupiny. Podľa nej Netanjahu ako premiér podcenil opakované varovania vysokých činiteľov armády a tajných služieb, ktoré prichádzala niekoľko mesiacov pred útokom, a ďalej sa držal tézy, že Hamas nemá záujem na vojne. Netanjahuova vláda sa vtedy sústredila na boj s palestínskymi radikálmi na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Palestínski teroristi zabili pred dvoma rokmi 7. októbra na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli. Väčšinu rukojemníkov prepustili koncom novembra 2023 a tento rok začiatkom roka výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Zvyšných 20 živých rukojemníkov prepustil Hamas 13. októbra tohto roku opäť výmenou za takmer 2000 palestínskych väzňov a odvtedy postupne odovzdáva telá mŕtvych rukojemníkov.
Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze, ovládaného Hamasom, zabila izraelská armáda od začiatku vojny v Pásme Gazy najmenej 68 220 Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, ale podľa zahraničných mimovládnych organizácií vyše 80 percent obetí boli civilisti.
Izraelské bombardovanie tiež Pásmo Gazy zdevastovalo a podľa správy panelu OSN z tohtoročného augusta spôsobila izraelská blokáda v Gaze hladomor. Niektoré krajiny aj nezávislá vyšetrovacia komisia OSN obvinili izraelské vedenie z genocídy. Izraelská vláda odmieta obvinenia z genocídy aj tvrdenia o hladomore.