Parlament Republiky srbskej dnes zvolil za dočasnú prezidentku tejto bosnianskej entity Anu Trišičovú Babičovú, poradkyňu úradmi zosadeného bosnianskosrbského vodcu Milorada Dodika. Súčasne zákonodarcovia zrušili viacero zákonov, ktoré bosniansky ústavný súd vyhlásil za neústavné. Informovali o tom bosnianske médiá.
Dodik vládne v RS v rôznych funkciách už viac ako 20 rokov. Tento rok bol odsúdený na jeden rok väzenia a zákaz výkonu verejných funkcií na šesť rokov za nerešpektovanie rozhodnutia vysokého predstaviteľa pre Bosnu Christiana Schmidta. V auguste bosnianska ústredná volebná komisia Dodika formálne zbavila mandátu.
Predčasné voľby
58-ročná Trišičová Babičová bola dlhšie ako 15 rokoch Dodikovou poradkyňou a pôsobila tiež ako námestníčka bosnianskeho ministerstva zahraničia. Vo funkcii prezidentky RS by mala zotrvať do nástupu nového prezidenta, ktorý vzíde z predčasných volieb 23. novembra a entitu povedie do všeobecných volieb v Bosne plánovaných na október 2026.
Skupština RS dnes tiež zrušila niekoľko zákonov, ktoré predtým ústavný súd v Sarajeve označil za neústavné, uviedla stanica RFE/RL. Podľa nej ide o radikálny obrat, lebo Dodik a jeho spolupracovníci sa až doteraz rozhodnutiami ústavného súdu a ďalších celobosnianskych inštitúcií odmietali riadiť. Dodik bol odsúdený okrem iného za to, že podpísal zákon schválený parlamentom RS, ktorým sa rozhodnutie bosnianskeho ústavného súdu nevzťahovalo na túto entitu.
Vysokého predstaviteľa poverilo medzinárodné spoločenstvo dohľadom nad plnením mierovej dohody z roku 1995. Disponuje rozsiahlymi právomocami, okrem iného môže vydávať zákony či odvolávať politikov. Dodik opakovane uviedol, že mandát súčasného vysokého predstaviteľa Schmidta neuznáva. Rovnako odmietal rozhodnutie súdu i volebnej komisie s tým, že za ním stoja cudzinci.
Putinov spojenec
Dodik, ktorý je považovaný za blízkeho spojenca maďarského premiéra Viktora Orbána a ruského prezidenta Vladimira Putina, dlhodobo kritizuje bosnianske vnútorné usporiadanie a krajinu označuje za väzenie pre Srbov. Jeho separatistická rétorika i praktické kroky vyvolali medzi niektorými bosnianskymi politikmi i medzinárodnými predstaviteľmi obavy z možného rozpadu multietnickej krajiny. Ten by sa podľa mnohých nezaobišiel bez nového krviprelievania.
Od konca vojny v 90. rokoch minulého storočia je Bosna rozdelená na RS a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny. Každá z nich má vlastnú vládu a parlament, spájajú ich slabé centrálne inštitúcie. RS obývajú prevažne etnickí Srbi.