Bosnianska ústredná volebná komisia vyhlásila na 23. novembra predčasné voľby prezidenta Republiky srbskej (RS), teda jednej z dvoch entít tvoriacich Bosnu a Hercegovinu. Informovali o tom dnes agentúra AFP a stanica N1.
Odvolaný líder srbskej entity Milorad Dodik hlasovanie už skôr odmietol, rovnako ako odmieta uznať súdne rozhodnutie o svojom odvolaní z funkcie.
Parlament RS pred pár dňami schválil referendum o tom, či obyvatelia uznávajú verdikt súdu a zrušenie Dodikovho mandátu. AFP označuje súčasnú situáciu za jednu z najhorších politických kríz v balkánskej krajine od jej odtrhnutia od Juhoslávie a následnej vojny.
Dodika odvolali
Bosnianska volebná komisia na začiatku augusta zbavila Dodika funkcie na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu balkánskej krajiny, ktorý prezidentovi RS uložil ročný trest väzenia a šesťročný zákaz výkonu politických funkcií za nerešpektovanie rozhodnutia vysokého predstaviteľa pre Bosnu Christiana Schmidta.
Neskôr súd trest väzenia zmenil na pokutu, zákaz výkonu politických funkcií ale zostal v platnosti. Dodik sa proti rozhodnutiu komisie odvolal, ale odvolací súd nedávno rozhodol v jeho neprospech, odvolanie z funkcie tak potvrdil. Verdikt je právoplatný.
Šéfka bosnianskej ústrednej volebnej komisie Irena Hadžiabdičová dnes v Sarajeve oznámila dátum predčasných prezidentských volieb Republike srbskej, ktoré vyhlásila na nedeľu 23. novembra.
Dodik už skôr uviedol, že sa rozsudkom najvyššieho súdu ani rozhodnutím volebnej komisie nebude riadiť, odmietol tiež usporiadanie predčasných volieb v RS. Nedávno naopak avizoval referendum v Republike srbskej o svojom odvolaní a tiež o odtrhnutí väčšinovo srbskej entity RS od Bosny a Hercegoviny.
Parlament RS minulý piatok schválil na 25. októbra usporiadanie referenda, v ktorom sa majú občania tejto entity vyjadriť, či prijímajú rozhodnutie Schmidta, či uznávajú rozsudok bosnianskeho súdu nad Dodikom a tiež rozhodnutie volebnej komisie o zrušení jeho mandátu.
Podľa zákona Republiky srbskej o referendách však takéto hlasovanie nemôže byť právne záväzné, pretože sa zaoberá otázkou, ktorá je mimo jurisdikcie entity, napísal vtedy portál Balkan Insight.
Referendum je v rozpore s vládou práva
Zastúpenie Európskej únie v Bosne medzitým vyzvalo na rešpektovanie verdiktu súdu, referendum o ňom je podľa neho v rozpore s vládou práva. "Podrobenie súdneho rozhodnutia verejnému hlasovaniu je v rozpore s právnym štátom a nezávislosťou súdnych orgánov," reagovalo na sieti X zastúpenia EÚ v Bosne.
Vysokého predstaviteľa poverilo medzinárodné spoločenstvo dohľadom nad plnením mierovej dohody z roku 1995. Disponuje rozsiahlymi právomocami, okrem iného môže vydávať zákony či odvolávať politikov. Dodik mandát súčasného vysokého predstaviteľa Schmidta neuznáva.
Šesťdesiatšesťročný Dodik, ktorý v RS vládne od roku 2006, dlhodobo kritizuje bosnianske vnútorné usporiadanie a krajinu označuje za väzenie.
Jeho separatistická rétorika i praktické kroky vyvolali medzi niektorými bosnianskymi politikmi i medzinárodnými predstaviteľmi obavy z možného rozpadu multietnickej krajiny. Ten by sa podľa mnohých nezaobišiel bez nového krviprelievania.
Od konca vojny v 90. rokoch minulého storočia, ktorá pripravila o život na 100-tisíc ľudí, je Bosna rozdelená na Republiku srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny.
Každá z nich má vlastnú vládu a parlament, spájajú ich len niektoré centrálne inštitúcie. RS obývajú prevažne etnickí Srbi, pričom jej vedenie na čele so spojencom Kremľa Dodikom sa netají snahou o odtrhnutie. USA a Británia už skôr uvalili na Dodika sankcie kvôli podkopaniu mierovej dohody a stability Bosny.