Predtým, ako Izrael 13. júna začal na Irán vojenský útok, Teherán zvýšil svoje zásoby uránu obohateného takmer na úroveň vhodnú pre výrobu jadrových zbraní, uvádza dôverná správa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, do ktorej dnes nahliadla agentúra AP.
Správa agentúry sídliacej vo Viedni uvádza, že k 13. júnu mal Irán 440,9 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, čo predstavuje nárast o 32,3 kilogramov od poslednej správy MAAE z mája.
Obohatený urán
Dokument tiež uvádza, že údaj je založený na informáciách poskytnutých Iránom, overovacích činnostiach agentúry medzi 17. májom 2025 a 12. júnom 2025 a odhadoch založených na predchádzajúcej prevádzke príslušných zariadení.
Správa tiež uvádza, že k 13. júnu predstavovali celkové zásoby obohateného uránu v Iráne 9874,9 kilogramov, čo predstavuje nárast o 627,3 kilogramov od májovej správy. Tieto zásoby sú dôvodom na vážne obavy, uvádza sa v neverejnej správe, ktorú má k dispozícii aj agentúra DPA.
Šéf MAAE v nej poukázal na to, že Irán je jediným štátom bez jadrových zbraní, ktorý disponuje takýmto materiálom. Teraz už uplynuli dva a pol mesiaca od poslednej inšpekcie, uviedol Rafael Grossi.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že od 13. júna nebola schopná vykonávať inšpekcie potrebné na overenie iránskych vyhlásení použitých na odhad zmien v predtým nahlásených zásobách.
Dohoda s Iránom
Podľa MAAE je približne 42 kilogramov obohateného uránu na 60 percent teoreticky dostatočných na výrobu jednej atómovej bomby, ak bude ďalej obohatený na 90 percent.
Uránové obohacovanie je proces, ktorý v prírodnom uráne zvyšuje koncentráciu uránu-235, teda štiepiteľného izotopu. Kým pre využitie v medicíne je potrebné len minimálne obohatenie a pre využitie ako palivo v jadrových elektrárňach obohatenie v ráde percent, v prípade využitia pre jadrovú zbraň je potrebné obohatenie na 90 aj viac percent.
V roku 2015 Irán podpísal so Spojenými štátmi, EÚ, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami MAAE vo svojich jadrových zariadeniach.
Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program a zabezpečiť jeho medzinárodnú kontrolu výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií. Dohoda Iránu umožňovala obohacovať urán maximálne na 3,67 percenta. Americký prezident Donald Trump ale za svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 od dohody odstúpil a sankcie obnovil. Irán potom začal dohodu porušovať.
Izrael 13. júna rozsiahlym leteckým úderom zaútočil na iránske jadrové prevádzky, vojenské objekty, jadrových vedcov a tiež na vojenských predstaviteľov. Útok začal izraelsko-iránsky konflikt a niekoľkodňové vzájomné vzdušné útoky oboch krajín. K bombardovaniu Iránu sa pridali aj USA. Konflikt ukončilo prímerie, ktoré ohlásil americký prezident Donald Trump v noci na 24. júna.