Komunistická Čína začína ceriť zuby. Soft power jej už nestačí

„Dobehnúť a predbehnúť (Spojené štáty),“ znel slogan niekdajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova, ktorý ním rámcoval ekonomické a vplyvové súperenie oboch mocností v časoch studenej vojny. Rusko, ako nástupca niekdajšieho komunistického impéria, už na niečo také zjavne nemá kapacity. Chruščovovým heslom sa však zrejme inšpirujú súčasní vládcovia v Pekingu, ktorých v tomto smere vôbec nemožno podceňovať.

V aktuálnom Globálnom indexe mäkkej sily (GSPI) Čína bezprecedentne poskočila na druhú priečku. Prvýkrát za ňou zaostali aj také ťažké váhy, ako sú Japonsko, Nemecko či Veľká Británia. Predstihnúť ju dokázali iba Američania, aj to len veľmi tesne.

Tento posun asi nikoho príliš neprekvapil. Čína bola za tisícročia svojich dejín vždy skôr zlatou než železnou ríšou. Hoci sa v prípade potreby nijako nezdráhala využívať ani „železnú“ vojenskú silu, vyvinula účinné stratégie šírenia svojho vplyvu „zlatými“ prostriedkami diplomacie, ekonomiky, kultúry či reputácie.

Nijako sa ich neštíti ani súčasná komunistická vládna garnitúra v Pekingu, ktorá zručne kombinuje a inovuje tradičné zvyklosti s prvkami modernity. A s postupným upevňovaním postavenia Číny neváhajú ani prostriedky mäkkej sily nasadzovať aj veľmi nekompromisne.