Po víťazstve komunistov vedených Mao Ce-tungom a vyhlásení Čínskej ľudovej republiky 1. októbra 1949 oživil Peking svoje nároky na Tibet ako neoddeliteľnú časť čínskeho územia.
Napätie sa stupňovalo, až čínske jednotky dostali rozkaz vpochodovať do Tibetu s odôvodnením, aby "zachránili tri milióny Tibeťanov pred imperialistickým útlakom a zabezpečili ochranu čínskych západných hraníc."
Autonómna oblasť
Čínska armáda prekročila 7. októbra 1950 na ôsmich miestach hranice Tibetu a o mesiac neskôr, 9. novembra, obsadila hlavné mesto Lhasa. V zmluve podpísanej 23. mája 1951 v Pekingu uzavrela Čína s Tibetom dohodu, ktorá špecifikovala pričlenenie Tibetu k Číne s tým, že sa zachová jeho autonómia a sloboda vierovyznania.
Rastúca nespokojnosť s politickou nadvládou čínskych komunistov, najmä so spôsobom vykonávania reforiem a s presadzovaním ich politiky, vyvolávala ozbrojené nepokoje. Tie prerástli 10. marca 1959 do otvoreného povstania, ktoré bolo krvavo potlačené.
Zásah čínskych jednotiek neprežilo 87-tisíc Tibeťanov. Duchovný a politický vodca tibetského ľudu, 14. dalajláma Tändzin Gjamccho, utiekol do Indie. Vo svojej rezidencii v meste Dharmsala (v sanskrte: Dharmašálá) pod Himalájami, v severoindickom zväzovom štáte Himáčalpradéš, žije od neúspešného povstania dodnes. Zároveň tam sídli tibetská exilová vláda.
Územie nezávislého Tibetu začlenili do ČĽR vo forme Tibetskej autonómnej oblasti pred 60 rokmi, 1. septembra 1965. Ide o jednu z piatich autonómnych oblastí Číny. Podobne ako čínske provincie má autonómna oblasť vlastnú regionálnu vládu, ale podľa zákonov ČĽR má viac legislatívnych práv.
Tibetská autonómna oblasť vznikla ako náhrada za Tibetskú oblasť, bývalú administratívnu jednotku Čínskej republiky (1912-1949). Súčasné hranice Tibetskej autonómnej oblasti boli vo všeobecnosti stanovené v 18. storočí a zahŕňajú približne polovicu kultúrneho Tibetu, ktorý predtým zažil obdobia nezávislosti, ale aj mongolskej alebo mandžuskej nadvlády.
Čínska nadvláda
Tibetská autonómna oblasť má rozlohu viac ako 1,2 milióna kilometrov štvorcových a je druhým najväčším administratívnym celkom Číny podľa rozlohy. Vďaka svojmu drsnému terénu však má celkovú populáciu len 3,6 milióna obyvateľov.
Keďže Tibet hraničí s Indiou, je pre Čínu významným strategickým regiónom. Na tamojších hraniciach sa už dlhodobo stretávajú vojská oboch krajín. Čína a India sa zaviazali obnoviť vzťahy, ktoré poškodili pohraničné konflikty v roku 2020, pri ktorých zomrelo 20 indických vojakov a štyria čínski.
V tejto himalájskej oblasti sú tiež bohaté prírodné zdroje vrátane veľkého potenciálu vodnej energie. Z tohto dôvodu chce Peking v Tibete postaviť vodnú elektráreň, čo ale znepokojuje Indiu, ktorá leží po prúde rieky.
Zatiaľ čo pre Tibeťanov je dalajláma vodcom, symbolom a stelesnením boja za slobodu, pre Peking je nebezpečným separatistom vnášajúcim do Číny nestabilitu. Dalajláma tieto tvrdenia odmieta a hovorí, že chce iba väčšiu autonómiu pre Tibet a ochranu budhistickej kultúry v regióne.
Čínsky prezident Si Ťin-pching v auguste druhýkrát vo funkcii pricestoval do tibetskej metropoly Lhasa. „Aby sme mohli riadiť, stabilizovať a rozvíjať Tibet, je najprv nutné udržať politickú a sociálnu stabilitu, etnickú jednotu a náboženskú harmóniu,“ povedal Si tibetským činiteľom.
Čínsky líder do Tibetu predtým priletel v júli 2021, keď vyzval miestnych obyvateľov, aby nasledovali komunistickú stranu. Si v minulosti vyhlásil, že tibetský budhizmus musí byť vedený tak, aby sa prispôsobil čínskemu socializmu.