V západojaponskej Hirošime sa dnes konala spomienková ceremónia k 80. výročiu, keď Američania zvrhli na mesto atómovú bombu. Akcie sa zúčastnili desaťtisíce ľudí vrátane politikov, ktorí vyzvali na budúcnosť bez jadrových zbraní. Informujú o tom tlačové agentúry.
Zvrhnutie bômb na Hirošimu a 9. augusta potom na mesto Nagasaki, kvôli čomu dodnes zomrelo takmer 350-tisíc ľudí, v polovici augusta 1945 ukončilo druhú svetovú vojnu.
Výročnej mierovej ceremónie pri hirošimskom Pamätníku mieru sa podľa agentúry Džidži zúčastnilo približne 55-tisíc ľudí, medzi ktorými boli preživší, pozostalí aj zástupcovia rekordných 120 krajín a regiónov vrátane Európskej únie. Čína a Rusko svojich zástupcov nevyslali, zatiaľ čo Taiwan a Štát Palestína, ktoré Japonsko neuznáva ako suverénne krajiny, sa zúčastnili prvýkrát.
Bomba prezývaná Chlapec (Little Boy) na Hirošimu dopadla o 08:15 miestneho času. Preto pozostalí obetí v tomto čase zazvonili na Zvon mieru, zatiaľ čo účastníci držali minútu ticha.
Svet bez jadrových zbraní
Hirošimský starosta Kazumi Macui podľa agentúry Kjódó pri svojom prejave apeloval na mladú generáciu, aby zbavila svet jadrových zbraní, a naliehal na národy, aby sa povzniesli nad vlastné záujmy a ukončili konflikty. Agentúra v tejto súvislosti pripomenula vojnu na Ukrajine a v Pásme Gazy aj júnové útoky Izraela a Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia.
"Politici v niektorých krajinách dokonca prijímajú myšlienku, že jadrové zbrane sú nevyhnutné pre národnú obranu. Vezmite si k srdcu mierumilovného ducha Hirošimy a potom začnite okamžite rokovať o bezpečnostnom rámci založenom na dôvere prostredníctvom dialógu," citovala agentúra Džidži zo starostovho prejavu.
Japonský premiér Šigeru Išiba sľúbil, že bude dodržiavať tri japonské princípy: nevlastniť, neprodukovať a neumožniť zavádzanie atómových zbraní. Tým sa Japonsko riadi po celé desaťročia a zároveň ho chráni americký jadrový dáždnik.
Predseda vlády tiež podľa webu The Japan News (TJN) povedal, že sa bude usilovať o svet bez jadrových zbraní. "To je poslanie Japonska ako jedinej krajiny, ktorá zažila hrôzy atómovej skazy za vojny," dodal premiér.
"Zajtra (dnes - pozn. red.) je slávnostný deň zamyslenia a spomienok, kedy uctíme pamiatku obyvateľov Hirošimy a ich trvalé posolstvo mieru a nádeje. Tí svojou húževnatosťou inšpirovali svet a ich duch zmierenia posilnil americko-japonské spojenectvo a náš spoločný záväzok k mieru a prosperite," uviedla v utorok hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Tammy Bruceová.
Zomrelo takmer 350-tisíc ľudí
Do konca roku 1945 zomrelo po amerických útokoch na obe japonské mestá 140-tisíc ľudí, pričom kvôli komplikáciám spojeným s ožiarením zomrelo podľa dnes zverejneného zoznamu obetí citovaného TJN spolu 349 246 osôb.
Desaťtisíce preživších, ktorí si hovoria japonským výrazom hibakuša, si každý rok vtedajšie udalosti pripomínajú a využívajú výročie na varovanie pred ďalšou jadrovou katastrofou.
Minuloročným držiteľom Nobelovej ceny za mier je práve japonská organizácia Nihon Hidankjó, ktorá združuje preživších jadrových útokov na Hirošimu a Nagasaki a ktorá sa usiluje o svet bez jadrových zbraní.
Najväčší počet jadrových hlavíc, vyše 90 percent, majú Rusko (5459) a Spojené štáty (5177). Čína predvlani a vlani zvýšila počet hlavíc asi o 100 ročne a v súčasnosti ich má 600. Svoj jadrový arzenál posilnila aj India, zatiaľ čo Pakistan a Severná Kórea zhromažďujú materiál potrebný na výrobu nových zbraní.
Okrem týchto krajín má atómové zbrane aj Veľká Británia, Francúzsko a Izrael. Celkovo bolo v januári tohto roku na svete 12 241 hlavíc a 3912 z nich je prakticky pripravených na okamžité použitie, uviedol Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI).