Rusko a Čína vyjadrili mimoriadne znepokojenie kvôli obnoveniu izraelských útokov v Pásme Gazy, ktoré po dvoch mesiacoch ukončili prímerie medzi Izraelom a palestínskym teroristickým hnutím Hamas.
Turecké ministerstvo zahraničia tieto izraelské údery, pri ktorých zomreli asi tri stovky ľudí, označilo za "novú fázu genocídnej politiky" izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
"Zhoršujúca sa situácia, návrat do špirály napätia, je to, čo nás znepokojuje," povedal s odkazom na nočné izraelské bombardovanie Gazy hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov novinárom podľa AFP. Dodal, že Kremeľ je znepokojený veľkým počtom civilných obetí po izraelskej nočnej operácii.
"Mimoriadne znepokojenie" kvôli zhoršeniu situácie ohľadom Pásma Gazy vyjadrila aj Čína. Jej ministerstvo zahraničia uviedlo, že dúfa, že všetky strany sa vrátia k prímeriu a vyvarujú sa ďalších akcií, ktoré by mohli situáciu ďalej eskalovať a spôsobiť veľkú humanitárnu katastrofu.
Turecká diplomacia izraelské útoky priamo odsúdila. "Masaker stoviek Palestínčanov pri izraelských útokoch na Gazu dnes ráno ukazuje, že genocídna politika Netanjahuovej vlády vstúpila do novej fázy," uviedlo turecké ministerstvo zahraničia vo vyhlásení.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan je hlasným kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy a jeho vláda vo vojne, ktorá začala v októbri 2023 útokom palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, stojí na strane Hamasu. Ten Ankara na rozdiel Izraela, Spojených štátov či Európskej únie nepovažuje za teroristickú organizáciu.
Erdogan opakovane označil izraelské operácie v Gaze za genocídu. Z tej viní Izrael aj Juhoafrická republika, ktorá kvôli tomu podala sťažnosť na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu. Niektoré krajiny sa k nej vlani pridali.
Izraelská vláda obvinenia odmieta a tvrdí, že jej operácia v Gaze je aktom sebaobrany, pri ktorom dodržiava medzinárodné právo a snaží sa minimalizovať civilné straty.