Viaceré firmy, ktoré predtým viedol otec argentínskeho prezidenta Javiera Mileia, dostali v rokoch 2005 až 2007 najmenej 33 miliónov dolárov od štátu ako dotácie. Informovali o tom v stredu argentínske médiá.
Španielsky denník El País dnes v tejto súvislosti pripomenul, že prezident Milei pritom preslávil ako veľký kritik štátnych príspevkov a dotácií a štát opakovane označil za "kriminálnu organizáciu".
Zrušené príspevky
Za pol roka v najvyššom úrade Milei zrušil desiatky tisíc miest v štátnej správe, ale tiež mnohé štátne príspevky vo vede, kultúre, školstve či doprave. Práve v doprave pred rokmi podnikal aj jeho otec, Norberto Milei, zvaný Beto, ktorý začínal ako vodič autobusu.
Neskôr sa stal hlavným akcionárom a šéfom firiem Rocaraza SA a Teniente General Roca SA, ktoré prevádzkovali autobusovú dopravu v metropolitnej oblasti Buenos Aires. Beto Milei v nich pôsobil v rokoch 2001 až 2007.
Argentínske denníky DiarioAr a La Nación spolu s Latinskoamerickým strediskom investigatívnu žurnalistiku v stredu zverejnili správu, že spoločnosti prezidentovho otca dostali v rokoch 2005 až 2007 štátne dotácie najmenej 33 miliónov dolárov.
Potýkali sa totiž s následkami krízy, po ktorej vtedajšia ľavicová vláda Néstora Kirchnera pomohla dotáciami niektorým firmám od bankrotu. Podľa denníkov DiarioAr a La Nación navyše Mileiove firmy vtedy v účtovníctve priznali len asi tretinu z sumy, ktorú podľa ministerstva dopravy dostali vo forme dotácií.
Razantné škrty
Milejov otec podnikanie v autobusovej doprave ukončil v roku 2007 a potom podnikal v inej doprave a tiež v poľnohospodárstve. Z jeho podnikania mal podľa denníka El País prospech aj jeho syn Javier a dcéra Karina, ktorá získala byt o rozlohe 150 metrov štvorcových v jednej z najbohatších štvrtí na predmestí Buenos Aires. Karina Mileiová je od vlaňajšieho decembra, keď jej brat nastúpil do najvyššieho úradu v krajine, šéfkou prezidentskej kancelárie.
Ultraliberálny prezident Milei, ktorý býva označovaný za krajne pravicového a výstredného politika, už predvolebnej kampani sľúbil razantné škrty v štátnom rozpočte, čo na mítingoch demonštroval aj vystupovaním s motorovou pílou.
Jeho "šoková terapia", s ktorou chce dostať ekonomiku z krízy, ale vyvolala masové demonštrácie a proti niektorým zo stoviek ním navrhovaných reforiem sa postavil aj súd.
Niektorí tiež Mileie obviňujú z autoritárstva. V snahe presadiť stovky reforiem totiž navrhol vyhlásenie "verejnej núdze" v ekonomickej či sociálnej oblasti, čím by vláda získala široké právomoci a mohla obchádzať zákonodarnú moc parlamentu. Toto obdobie pôvodne Milei navrhoval de facto do konca svojho mandátu, neskôr ho skrátil.
Vo februári tiež jeho vláda prevzala na rok správu verejnoprávnych médií vrátane tlačovej agentúry Télam či argentínskeho rozhlasu a televízie, čo zdôvodnila snahou o "zefektívnenie ich prevádzky".