Nemecké úrady v pondelok zverejnili prvú časť zoznamu celkovo viac než 1400 umeleckých diel, ktoré polícia našla minulý rok pri razii v mníchovskom byte 80-ročného Cornelia Gurlitta, ktorého otec bol úspešným obchodníkom s umením za tretej ríše. Diela boli pravdepodobne skonfiškované nacistami pri ich ťažení proti "zvrhlému umeniu".
Ako uvádza agentúra DPA, prvá časť zoznamu s 25 dielami sa objavila na internetovej stránke s nálezmi umeleckých diel www.lostart.de. Ide napríklad o obrazy od Marca Chagalla, Carla Spitzwega, Otta Dixa, Otta Griebela, Maxa Liebermanna alebo Eugena Delacroixa. Úrady avizujú, že zoznam sa bude pravidelne rozširovať o ďalšie identifikované obrazy.
Nemecké úrady na identifikáciu obrazov už zriadili pracovnú komisiu pozostávajúcu zo šiestich odborníkov na umenie, ktorá má za úlohu zanalyzovať asi 970 nálezov a určiť ich pôvod. Úrady uviedli, že zhruba 380 z nich sú diela, ktoré boli nacistickou cenzúrou označené za "degenerované umenie" (nem. entartete kunst). Nacisti takto označovali takmer všetky prúdy moderného výtvarného umenia ako napríklad expresionizmus, fauvizmus, surrealizmus či kubizmus. Takéto diela niesli nálepku "židoboľševické" a ich autorom bola zakázaná ďalšia umelecká činnosť.
Zhabané kusy boli ukradnuté alebo za almužnu odkúpené od židovských zberateľov, ktorí sa ich museli pod nátlakom vzdať. Nález rozsiahlej zbierky obrazov v Mníchove vzbudil nádej u potomkov pôvodných majiteľov obrazov, ktorí predpokladajú, že si budú môcť na diela uplatniť svoje dedičské práva. Mnohí z nich preto kritizujú pomalý postup polície pri zverejňovaní informácií o jednotlivých nálezoch.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v pondelok po svojom hovorcovi odkázala, že vláda rozumie ich nárokom. "Dokážeme veľmi dobre pochopiť, že mnohé - najmä židovské - organizácie majú množstvo otázok. Ide najmä o starších ľudí, ktorí museli znášať mimoriadne zlé zaobchádzanie," povedal hovorca Steffen Seibert, ktorého citovala agentúra AP.
Polícia však zatiaľ nešpecifikovala, aký bude ďalší osud obrazov.