Hrozba ruského jadrového úderu ako temný tieň visí nad Ukrajinou.

Moderné Rusko vníma sovietske dedičstvo ako základ svojej sebestačnosti a obrany. A nielen to. V špecifickom ruskom kontexte sú jadrové zbrane obostreté posvätnou aurou.

Náboženská fascinácia jadrovým arzenálom hlboko ovplyvňuje geopolitické kroky Moskvy.

„Obe témy sú úzko previazané,“ odpovedal počas každoročného prezidentského prejavu v roku 2007 ruský prezident Vladimir Putin na otázku ohľadom úlohy pravoslávnej cirkvi a jadrových zbraní v budúcnosti Ruska. U publika tým vyvolal smiech.

​Nebol to však žiadny vtip, podotýka Dmitry Adamsky, autor knihy Ruská jadrová ortodoxia.

Putinove slová reflektujú dekády trvajúce prepojenie medzi štátom a pravoslávnou cirkvou, ktorého je pre vonkajšieho pozorovateľa najbizarnejším, ale o Rusku najviac vypovedajúcim produktom, je náboženská fascinácia jadrovými zbraňami.

Prijatím jadrového arzenálu a jeho zasadením do duchovného rámca ruských dejín ortodoxná cirkev objavila spôsob, ako sa vyrovnať s dedičstvom ateistického Sovietskeho zväzu.

Náboženská interpretácia poskytla Putinovu režimu dokonalý...