Dievčatko plače pri okne za svojim oteckom, ktorý prišiel o život vo vojne. Zviazaného vojaka v maďarskej uniforme zastrelili na dažďom zmáčanom bojisku.
Tridsaťtrisekundové emotívne video publikované na facebookovej stránke budapeštianskej pobočky Fideszu má aj sugestívne popisky: „Toto je teraz len nočná mora, ale Brusel sa pripravuje, aby sa stala realitou ... Neriskujme. Fidesz je bezpečná voľba!“
Falošné deepfake video zobrazujúce fiktívny vojnový incident sa šírilo v kampani pred parlamentnými voľbami v Maďarsku 2026.
V marci 2022 kolovalo internetom aj falošné video, v ktorom prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj vyzýva armádu, aby sa vzdala počas ruskej invázie. V reakcii na Zelenského deepfake sa zase objavilo podvrhnuté video s Putinovým prejavom o mieri.
Manipulácia a finančné podvody
Fenomén falošných – deepfake videí sa začal výraznejšie objavovať okolo roku 2017.
„Vtedy išlo prevažne o zneužívanie v zábavnom a pornografickom priemysle, kedy sa tváre známych modeliek a herečiek digitálne vkladali do videí pre dospelých, čo bol (a stále je) veľmi vážny etický problém. Dnes sa však tento nástroj posunul do oveľa nebezpečnejšej roviny. Najčastejšie dôvody výroby sú cielená politická manipulácia, finančné podvody a diskreditácia osôb či značiek,“ hovorí pre HN magazín...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
