Dnes je počúvanie hudby na cestách úplnou samozrejmosťou, ale pred štyridsiatimi piatimi rokmi, keď spoločnosť Sony predstavila prvý osobný kazetový prehrávač, to bola úplne nová vec. Dovtedy ste so sebou mohli mať maximálne prenosné tranzistorové rádio.
Do júla roku 1979 používali kazety na cestách predovšetkým novinári – Sony pre nich malo kazetový diktafón Pressman. Bol kompaktný a ľahko použiteľný, ale iba monofónny a aj jeho zvuková kvalita zodpovedala určeniu – záznamu hlasu z mikrofónov. Navyše bol ako pracovný nástroj pre profesionálov veľmi drahý.
Do príbehu vzniku Walkmanu vstupuje jeden zo zakladateľov spoločnosti Sony, Masaru Ibuka. Tomu sa zapáčilo pri diaľkových služobných cestách počúvať operu, využíval na to profesionálny kazetový rekordér TC-D5. Na takéto využitie bol ale príliš veľký a ťažký, navyše bol z pohľadu bežného užívateľa ukrutne drahý. Ibuka teda požiadal vývojový tím, aby mu vytvoril niečo menšie, ľahšie, ale zároveň vhodné na stereofónne počúvanie hudby.
Ako základ nakoniec poslúžil diktafón Pressman, v ktorom bola signálová elektronika prepracovaná na stereofónnu, bola vynechaná elektronika potrebná na nahrávanie a v mechanike bola použitá iná konfigurácia magnetických hláv – vynechaná mazacia a signálová, zamenená za stereofónnu.
V tej chvíli do príbehu walkmanu vstupuje druhý zakladateľ Sony, Akio Morita. Ten totiž v prehrávači ušitom na mieru Ibukovi rozpoznal vec, ktorá by mohla nadchnúť mladých ľudí.
Walkman
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.