Zuzana Smatanová: Perfekcionizmus je ako mentálna klietka. Dnes už viem, že nemusím vyhovieť všetkým

Práve sa nám oficiálne začalo leto a vy ste aj dátumom svojho narodenia letné dieťa. S čím sa vám toto obdobie spája?

Dnes už najmä s letnými festivalmi, s cestovaním v dodávke s kapelou po Slovensku, občas po Česku a s povinnou „celozávodnou“ dovolenkou. Túto časť roka mám najradšej, napriek tomu, že je veľmi vyčerpávajúca, no na konci septembra si vždy unavená hovorím, že sa teším na ďalšiu sezónu.

Pochádzate zo Súľova, z okolia Žiliny, z prostredia, kde je príroda veľmi prítomná. Ako vás tento kraj formoval? Rada sa vraciate domov? Čo doma nachádzate?

Domov sa vraciam vždy, keď je to časovo možné. Milujem to tam, som duchom zase dieťa, chodím so psom na prechádzky po vychodených chodníčkoch, pracujem v záhrade, sliepkam rýľom hľadám dážďovky, opekám si špekáčik na ohni, idem v teplákoch do obchodu po chlieb.

Tam mám pocit, že sa mi v živote nič nezmenilo, vďaka domovu viem byť stále pevne na zemi.

Na hudobnej scéne si držíte stabilné miesto vyše dvadsať rokov. Aká bola Zuzana Smatanová, keď v hudbe začínala, a aká je dnes?

Bola som veľmi plachá, ustráchaná, neistá sebou a všetkým okolo. Som odmalička introvert a prepnúť sa do módu extroverta, aspoň sčasti, mi robilo problém. Nikdy som netúžila byť známa, ukazovať sa vo svetlách reflektorov, no po výhre v autorskej súťaži som dostala do rúk karty a rozhodla som sa s nimi hrať.

Hľadala som si svoje komfortné miesta, kde viem byť sama sebou, čo ma definuje, čo mi ide prirodzene, čo sa musím ešte naučiť. Často to bol vnútorný boj, no veľa ma to naučilo. Napokon celý ten tlak vyústil až do môjho vyhorenia a po zotavení som konečne našla seba aj svoje miesto, kde mi je najlepšie.

Dnes si seba vážim oveľa viac, baví ma byť kreatívna vo všetkých smeroch, som rozvážna v rozhodnutiach, vyberám si iba to, čo ma definuje.

Spevák Richard Müller: Svet sa naozaj zbláznil a je príšerné, akí ľudia ho vedú

Je ťažké na slovenskej hudobnej scéne ostať sama sebou? Ako veľmi vám ľudia hovorili do vašej tvorby? Prichádzali aj nejaké tlaky na to, čo a ako by ste mali robiť?

Nikto mi nikdy do tvorby nerozprával. Bola som vždy zásadová, ak niečo nejako cítim, idem si za tým. Samozrejme, spolupracovala som s producentom, no vždy som mu bola za chrbtom a hovorila som svoj názor.

Po desiatich rokoch spolupráce som sa rozhodla robiť si produkciu sama a takto je to už jedenásť rokov. Baví ma písať texty, hudbu, aj si pesničky a albumy hudobne produkovať, dnes cítim, že si rozumiem viac ako kedykoľvek predtým.