„Iný názor“ ako ospravedlnenie pre nezmysel
Každému sa stane, že občas povie nejakú hlúposť. V prípade, že je na túto skutočnosť upozornený, bývalo dobrým zvykom poďakovať a tvrdenie opraviť, prípadne sa ospravedlniť.
Moderným riešením je vážne vyhlásiť „to je môj názor“, niekedy ešte v kombinácii s úplne nesúvisiacim konštatovaním „máme demokraciu“. A z úplne nepochopiteľných dôvodov je táto odpoveď často akceptovaná a rešpektovaná.
Pritom preto nie je žiadny dôvod. Zhodiť validné námietky oponenta výrokom „je to môj názor“ je iba chabý argumentačný faul. Výraz „iný názor“ však nie je jediný, ktorý býva zle používaný.
Pomyselnému rebríčku najskôr vedú výrazy „bonzák“ a „udavač“, teda ten, kto z predstavy osobného zisku oznamuje autorite skutočné či domnelé konanie, ktoré síce nikomu nespôsobuje škodu, ale hrozí zaň neadekvátny trest.
Napríklad za komunizmu, že sused počúva rádio Slobodná Európa alebo rozmnožuje bokom zakázanú literatúru.
