„Máme teraz takú tichú dohodu s colníkmi, púšťajú pár ľudí cez hranice aj na občianske preukazy,“ vysvetľuje mi s úsmevom slovenský delegát v Andalúzii. Na moje obavy nereaguje, vraj sa nemám stresovať, o všetko je postarané. Takže hodina trajektom a na severe Afriky nás bude čakať domáci „komplic“.
A ako inak by sa mal volať sprievodca v arabskom svete ako Mohamed? Mohol by sa volať ešte Ali, pomyslím si v dobrej nálade pár sekúnd predtým, ako sa mi po našom sprievodcovi Mohamedovi predstaví náš šofér – Ali. Všetko vyzerá pripravené, už len prejsť cez marocké hranice.
Tisíc a jedna noc
„Prečo stojí toľko ľudí na kopcoch“?, pýtam sa naivne Mohameda. „Lebo chcú ujsť,“ hovorí bez emócie. A hneď, ako sa približujeme k hraniciam, chápem jeho ľahostajnosť – obrovská masa ľudí sa cez ne valí pešo, ale čo je horšie... obrovská masa zostáva za nimi. Nič ich tu nedrží, v krajine je taká vysoká nezamestnanosť, že sa podľa Mohameda ani nemeria. Polovica ľudí je negramotných a tá druhá je zväčša namočená v čiernom biznise. „Tu ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.