Zo štátnej dotácie totiž táto inštitúcia už roky nie je schopná vykryť prevádzku, výrobu programu ani platy jeho tvorcov. A čo vedenie rozhlasu nesie vari najťažšie - pred oči mu neustále predhadzujú príklad verejnoprávnej Slovenskej televízie, ktorá si časť problémov, takmer identických s rozhlasom, riešila reformou. Znížila počet pracovníkov, prišla s novou vysielacou štruktúrou a zakonzervovala niektoré pracoviská. Ponechajme bokom otázku, s akým efektom, ale priznajme, že si tým pootvorila štátnu pokladnicu a získala "náklonnosť" politických chlebodarcov. Na rozdiel od nej môže rozhlas zatiaľ o takomto prístupe iba snívať. Aj vinou vlastnej zotrvačnosti a nulovej akcieschopnosti.
Finančná mizéria. Je nad slnko jasnejšie, že megalomanská stavba obrátenej rozhlasovej pyramídy - s rozsiahlym komplexom priľahlých budov, a preto energeticky náročná - viac než tisícová armáda zamestnancov, rozvetvený autopark a bohatá sieť pomocných technických pracovísk vlastne inú šancu ako permanentné zadlžovanie sa ani nedávali. Všetkým výzvam na zmenu však rozhlasový manažment odolával. A nebyť finančného tlaku, zrejme by fungoval v nezmenenej podobe naďalej. Zatriasol sa až vo chvíli, keď z úst ministra financií Ivana Mikloša (po rokovaní kabinetu vlani na jeseň) zaznela jasná požiadavka: kým neprídu radikálne zmeny, na vykrytie dlhov nedostanete ani korunu. Vlaňajšia "sekera" 63 miliónov korún a tohtoročná plánovaná strata 120 miliónov korún však už boli zrejme priveľa. Lenže napriek prepúšťaniu, ktoré na rozdiel od televízie nemožno nazvať hromadným - z 1 141 zamestnancov muselo odísť iba 173, čo je necelých 16 % - prenájmu časti priestorov, prechodu niektorých obslužných (autopark, bufety a jedáleň, správa budovy, reprografické služby...) a umeleckých zložiek (Symfonický orchester, Orchester ľudových nástrojov, ale aj režiséri a tvorcovia umeleckých programov) do externého stavu, sa efekt zatiaľ nedostavil. Aspoň nie zo strany politikov, keďže koaličná rada iba pred niekoľkými dňami odmietla poskytnúť rozhlasu štátnu dotáciu na vykrytie straty. Podľa generálneho riaditeľa SRo Jaroslava Rezníka na takýto krok nemala dôvod, pretože "rozhlas splnil všetky požiadavky, ktoré od nás žiadali. Neviem si to vysvetliť." Predseda KDH a šéf parlamentu Pavol Hrušovský však zopakoval, že s finančnou podporou môže rozhlas počítať až vtedy, keď urobí zásadné zmeny, a poslanec ANO Ľubomír Lintner doplnil, že zmeny sa týkajú najmä financií. "Rozhlas urobil len minimálne kroky na zastavenie nárastu dlhu, pričom doterajšie úsporné opatrenia nie sú také, aby sme tam len tak dali 183 miliónov korún."
Škatule, hýbte sa. Chýbajúce peniaze však nie sú jediným a zásadným problémom verejnoprávneho rádia. Ním je, ako pre FORMÁT potvrdila členka Rozhlasovej rady Mária Hlucháňová "...programová skladba vysielania. Aj teraz sa ukazuje, že sú tie zmeny nevyhnutné. Lenže to bola otázka, ktorá sa už mala riešiť pred niekoľkými rokmi. Keď sa dalo už veľmi jasne sledovať a do určitej miery aj odhadnúť, ako sa bude vyvíjať konkurencia na rozhlasovom trhu. A dalo sa prispôsobiť týmto trendom." Rozhlas si však dal načas a novú programovú štruktúru spustil až v týchto dňoch. Jej podstatou je aj podľa predsedu rozhlasovej rady Michala Dzurjanina "zdynamizovanie vysielania tak, aby boli jednotlivé programy počúvanejšie a prijateľnejšie pre poslucháčov všetkých vekových i záujmových skupín". Toto vyjadrenie kopírujúce ambiciózne vyhlásenia manažmentu vyvracia však svojím názorom Hlucháňová, ktorá upozorňuje, že "sa prijala štruktúra, ktorá by mala rozhlas zaradiť medzi rádiá, ktoré ľudia budú počúvať. To znamená, mala sa prispôsobiť tým zmenám, ktoré nastali aj v spoločnosti, aj u ľudí v ich živote. Zmenil sa predsa jeho rytmus, pracovné nasadenie. A obávam sa, že vzhľadom na tieto očakávania boli zmeny pripravované veľmi rýchlo - za tri mesiace - a chýba v nich zásadná generačná zmena. To znamená noví ľudia, nové hlasy, nový prístup k rôznym formám rozhlasového spracovania témy." To potvrdzujú aj takpovediac kozmetické úpravy vo vysielaní prvého okruhu Rádio Slovensko, keď okrem nahustených krátkych správ zostali zachované typy relácií, oddelené iba vstupmi moderátora zo štúdia. "Mám obavu, že očakávania manažmentu sa práve preto nemusia naplniť," hovorí Hlucháňová.
Boj o poslucháča. Alfou a omegou rozhlasového vysielania je jeho počúvanosť. Tá je totiž nielen zárukou, že program našiel svojho adresáta, ale prináša aj sponzorov či reklamných partnerov. Teda peniaze, ktoré rozhlasu tak veľmi chýbajú. Hoci podľa generálneho riaditeľa Rezníka nie je pokles počúvanosti "nijako dramatický a verejnoprávny rozhlas je stále lídrom na rozhlasovom trhu", medzi konkurenčnými rádiami z neho urobil outsidera. Stačí sa započúvať do programu, ktorý sa šíri z prijímačov v obchodoch, reštauračných zariadeniach, domácnostiach, vo výrobných halách, v prevádzkach služieb či z autorádií. Alebo sa opýtať firiem, ktoré si objednávajú reklamu, či dávajú prednosť komerčným staniciam, alebo verejnoprávnemu médiu. Rádio Rock FM, ktoré je jedným z okruhov SRo a ktoré bolo kedysi jednotkou pre reklamných partnerov, dnes dávno predstihlo Rádio Expres, Twist, OKEY. Jednoducho preto, lebo ich vysielanie oslovuje väčší počet poslucháčov, to znamená potenciálnych klientov. Pre objektívnosť treba povedať, že úlohou SRo nie je len pobaviť. Zo zákona mu vyplývajú aj "jedinečné" úlohy, ktoré komerčným rádiám neprislúchajú. To však neznamená, že boj o poslucháča môže vzdať. Ako inak môže informovať, vzdelávať a orientovať občanov, ak ho tí nebudú počúvať?
Personálne rošády. "Rozhlasáci" sa o svoje "fleky" obávajú už od minulého leta. Vtedy manažment naštartoval proces zoštíhľovania. Hoci bez toho, aby mal personálne "šachy" pokryté novou štruktúrou vysielania. A, ako avizuje Rezník, ešte sa neskončil. Prepúšťalo sa všelijako, pravidlám nikto nerozumel. V prípade, že išlo o úplné rušenie miest alebo prechod do externého stavu, dali sa zmeny odôvodniť, možno aj pochopiť. Lenže v tom zmätku sa pritrafilo aj to, že odísť museli redaktori, ktorí patrili k najväčším rozhlasovým profesionálom. Nerozhodoval vek, skúsenosti, profesionalita, rozhlasové predpoklady. A tak sa stalo, že niektoré osoby aj odišli (spolu s odstupným), a potom zasa prišli naspäť, prípadne po niekoľkých týždňoch v externom prostredí opäť nastúpili ako interní zamestnanci. Ľudia sa presúvali z redakcie do redakcie, z jedného typu programu do druhého - často diametrálne odlišného. "Lenže rozhlasový poslucháč je nekompromisný a ťažko uverí hlasu, ktorý sa mu predtým 15 rokov prihováral v inom type vysielania, s inou problematikou," upozorňuje Hlucháňová. Ani Dzurjaninovi sa na otázku o kritériách prepúšťania neodpovedá ľahko, pretože sám ako kmeňový redaktor spravodajstva musel odísť. A dnes z pozície predsedu rozhlasovej rady personálne zmeny hodnotiť nechce, pretože "tie sú plne v rukách vedenia rozhlasu. Rada do tohto procesu zo zákona nemôže zasahovať."
Spása = predaj a zákon. Jednou z ciest, ako chce verejnoprávny rozhlas vybŕdnuť z finančnej pasce, je predaj mimoriadne nákladnej budovy. Z jej predaja chce financovať výstavbu novej, efektívnejšej. "Predpokladám, že odo dňa podpísania zmluvy o predaji tejto budovy (čo možno bude trvať ešte pol roka) do dvoch rokov by sme sa mali sťahovať," uvažuje generálny riaditeľ a pripomína, že ide iba o jeden z pripravovaných krokov na záchranu. Druhým by mal byť zákon, ktorý by zmenil filozofiu vyberania koncesionárskych poplatkov. Ak sa však vysielanie verejnoprávneho rozhlasu nedostane naspäť k poslucháčovi, aj projekt "rozhlas za milión" - ktorým vedenie deklaruje úmysel, aby sa uživil bez dotácie štátu - zostane iba papierovou víziou.
Počúvanosť rozhlasových staníc (v %)
Máj 2004 Marec 2004 Máj 2003 Marec 2003
Rádio Slovensko (SRo 1) 39,5 39 41 43,5
Rádio Devín (SRo 2) 2 2,2 2,6 2,8
Rádio Rock FM (SRo 3) 10,1 9,4 11,5 14,1
Rádio OKEY 9,8 8,1 10,4 9,5
Rádio Twist 6 5,1 7,3 7,6
Rádio Expres 19,9 19,1 20,5 16,8
Zdroj: SRo
Podiel na trhu rozhlasových staníc SR (v %, máj 2004)
Rádio Slovensko (SRo 1) 35,3
Rádio Expres 15,5
Rádio Regina (SRo 4) 9
Rádio OKEY 6,7
Fun Rádio 6,5
Rádio Rock FM (SRo 3) 4,7
Rádio Twist 3
Ostatné rozhlasové stanice 19,3
Zdroj: SRo
