Skúsený operátor záchrannej služby presne vie, na čo sa pýtať, a celou situáciou vás prevedie. FOTO: TASR
StoryEditor

Zapadnutý jazyk je mýtus. Pri prvej pomoci nesiahajte nikomu do úst, hovorí záchranárka

14.06.2026, 09:00

V rozhovore so záchranárkou Veronikou Oslzlou sa dozviete,

  • prečo pri prvej pomoci netreba nikomu siahať do úst,
  • ako správne pomôcť topiacemu sa človeku a kedy má zmysel dýchanie z úst do úst,
  • prečo záchranári v lete riešia aj kolapsy, kanabinoidy či úrazy cyklistov,
  • ako zvládla najťažší hovor svojej kariéry počas útoku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity.

Jej hlas spestruje spolupracovníčkam smenu, ale vzápätí dokáže upokojovať ľudí volajúcich na tiesňovú linku 155. Záchranárka Veronika Oslzlá v rozhovore porovnáva psychicky náročnú prácu operátorky s realitou zásahov priamo v teréne. Predovšetkým sa však delí o cenné rady z praxe.

Leto je nielen časom zábavy, ale aj úrazov. K akým prípadom sú v tomto období záchranári najčastejšie volaní?

Typickými pacientmi záchrannej služby sú seniori, ktorí trpia jedným alebo viacerými chronickými ochoreniami. To platí po celý rok. Nárast teplôt potom pre dlhodobo chorých predstavuje ďalšiu záťaž, čo niekedy následne vyústi do ťažkostí s tým spojených. Ľudia občas zabúdajú, že aj v úplnom pokoji môže človek počas dňa iba dýchaním stratiť približne liter tekutín.

Zásadné je preto v čase, keď teplota stúpa, dbať na dostatočný príjem tekutín. Vhodné sú predovšetkým minerálne vody. Káva ani pivo alebo akýkoľvek iný alkohol sa do pitného režimu nepočítajú, rovnako ako presladené nápoje, ktoré majú tendenciu organizmus skôr odvodňovať.

Kto je Veronika Oslzlá 

Záchranárka Veronika Oslzlá vyštudovala strednú zdravotnícku školu, na VOŠ potom absolvovala odbor zdravotnícky záchranár. Prvé skúsenosti zbierala na chirurgicko-traumatologickom príjme Úrazovej nemocnice v Brne. Potom takmer päť rokov pôsobila pri juhomoravskej záchrannej službe.
Od roku 2017 pracuje pri pražskej záchranke, kde kombinuje zásahy v teréne s rolou operátorky v dispečingu.
Svoje skúsenosti z praxe ďalej odovzdáva ako lektorka prvej pomoci kolegom aj širokej verejnosti. Spolu s dopravným psychológom Pavlom Řezáčom a policajtom Jánom Strakom je tvárou preventívnej kampane Hele, motorka!.

K teplému počasiu patrí aj kúpanie. Aké riziká pri ňom hrozia?

Treba si dať pozor na skákanie do vody. Neuvážený skok môže spôsobiť vážny úraz s doživotnými následkami vrátane ochrnutia. Zároveň neodporúčam vrhať sa do vody bez postupného ochladenia organizmu. Pri kontakte rozpáleného tela a studenej vody totiž hrozí takzvaný vazovagálny kolaps sprevádzaný náhlou stratou vedomia.

Prehriatie môže tiež nastať, keď človek precení svoje sily. V tejto súvislosti by som rada vyvrátila mylnú predstavu, že topiaci sa človek hlasno kričí o pomoc a divoko kope. Realita býva skôr opačná.

Ako správne pomôcť človeku, ktorý sa topí?

Základom je vždy vytočiť linku 155. Skúsená operátorka presne vie, na čo sa pýtať, a celou situáciou vás prevedie. Topiaceho sa človeka je, samozrejme, nutné dostať z vody, ale vždy je potrebné myslieť aj na vlastnú bezpečnosť.

Ak sa za ním vydáte do vody, môže vás v panike stiahnuť pod hladinu, pretože sa pre neho stanete jedinou pevnou oporou. Najbezpečnejším variantom je hodiť alebo podať mu čokoľvek, čoho sa môže pridržať – či už ide o kruh, plavák, alebo napríklad len dlhú vetvu.

image

Ako odhaliť neuropatiu skôr, než prerastie do diabetickej nohy?

A ako je to s dýchaním z úst do úst? Stále sa odporúča?

Pri zástave obehu u dospelého človeka, pri ktorej je predpoklad, že k nej došlo z kardiálnej príčiny, sa kladie dôraz predovšetkým na kvalitné stláčanie hrudníka. Je to tak z dôvodu, že srdce prestalo pracovať pre interný problém, a teda v krvi a pľúcach je okysličená krv, ktorú treba stláčaním hrudníka dostať do mozgu.

Výnimkou sú deti a ľudia, ktorí sa topili. U nich sa totiž predpokladá, že sa srdce zastavilo pre nedostatok kyslíka – u detí je predpokladanou príčinou zástavy obehu dusenie. Pokiaľ je záchranca preškolený a ochotný dýchanie z úst do úst vykonať, môže im dať päť úvodných vdychov a následne striedať tridsať stlačení hrudníka s dvoma vdychmi.

Ak si na to však niekto netrúfa alebo to z nejakého dôvodu nechce urobiť, nikdy do toho nebude zo strany operátora nútený.

V článku sa ešte dočítate:

    • Prečo zapadnutý jazyk v skutočnosti nehrozí.
    • Prečo kanabinoidy končia aj bezvedomím.
    • Ako rýchlosť mení zranenia motorkárov.
    • Ako znela jej najťažšia služba na linke.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = style/osobnosti, menuAlias = osobnosti, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
14. jún 2026 09:02