Člen Horskej záchrannej služby: Za väčšinou úrazov stojí ľudská hlúposť. Ktorú zásadnú vec nepodceňovať?

Čomu všetkému sa aktuálne venujete? Môžeme to rozdeliť na dva balíky? Viem, že pôsobíte ako záchranár, ale aj ako horský vodca.

V prvom rade som zamestnanec Horskej záchrannej služby. Momentálne pôsobím na riaditeľstve, konkrétne ako zástupca riaditeľa. K tejto pozícii som sa dopracoval postupne – začínal som ako záchranár v teréne, neskôr som chvíľu pôsobil ako inštruktor v školiacom stredisku, potom som sa opäť vrátil k samotnej záchranárskej práci. Po približne dvadsiatich rokoch prišla možnosť posunúť sa ďalej a dnes teda pôsobím v riadiacej zložke. Ale stále platí, že v prvom rade som človek z Horskej záchrannej služby. Popri tom mám aj licenciu horského vodcu. Sprevádzam ľudí po Tatrách, ale keď je záujem, tak aj po zahraničných horách – či už v lete, alebo v zime.

Chcela som sa dotknúť letnej turistickej sezóny v Tatrách. Predsa len – leto je iné ako zvyšok roka, býva tam nátresk. Ako to vyzerá z vášho pohľadu, ako záchranára?

Jasné, leto je špecifické obdobie. V Tatrách platí pravidlo, že počas zimy sú uzavreté prechodové sedlá – čiže turistické chodníky vedú iba po chaty alebo útulne. Ale keď sa začne letná sezóna a chodníky sa opäť otvoria, zrazu sa dá trasy okruhovať, nemusíte ísť hore a dolu tou istou cestou. A to, samozrejme, pritiahne viac ľudí. Do toho prázdniny, dobré počasie – pohyb v horách sa zintenzívni. A čím viac ľudí, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa niečo prihodí. Úrazov v lete býva štatisticky viac. A sú rôzne – od úplných banalít, cez vážnejšie úrazy až po prípady, keď ľudia zablúdia, uviaznu alebo sa jednoducho dostanú do situácie, ktorú nezvládnu. A niekedy nás naozaj prekvapí, čo všetko sú ľudia schopní vymyslieť.

Spomeniete si na nejaký zásah, ktorý prekvapil aj vás?

Toto si pamätám veľmi dobre – bolo to asi pred tromi rokmi, hneď na začiatku letnej sezóny.