Pohreb s celou parádou
Smrť pre Vikingov nebola konečnou stanicou, bolo to len zastavenie v ceste na druhú stranu. A ich jarlovia (najvyššia vrstva, boli bohatí vládcovia) a náčelníci cestovali do podsvetia „prvou triedou“. Loďou. Obklopení bohatou záhrobnou výbavou, dokresľujúcou vyšší spoločenský štatút, napríklad pobitými thraalmi a obľúbenými zvieratami, boli usadení na loď, ktorá potom bola slávne zapálená. Až potiaľto je to v poriadku.
Radoví Vikingovia sa po smrti mohli dočkať pohrebu do zeme alebo pohrebu do zeme po kremácii na hranici, vyššie spoločenské šarže sa však naozaj dočkali plavidla plného darov. Lenže chybou, ktorej sa pri zobrazení tohto výjavu filmy často dopúšťajú, je, že sa okázalá kremácia s plavidlom neodohrávala na šírych vlnách fjordu.
Dochádzalo k nej totiž na súši. Okolo zuhoľnatených zvyškov plavidla a pokladov sa potom vytvárala mohyla. Pohreb do vody, so zapálenou loďou plávajúcou na útes a klesajúcou do temnej a studenej hlbiny, bol presným opakom toho, čo by si veľmoži po smrti priali.
Posledné dve strany prinášajú pohľad na fakty o pravom účele okupovania území Vikingami aj o skutočnom postavení žien v ich spoločnosti...
