Kvapka za kvapkou steká Gabrielovi Licinovi do očí čierno sfarbený roztok dimetylsulfoxidu, inzulínu a chlorínu e6. Prvé dve látky majú zabezpečiť, že sa do oka vstrebe tretí komponent, ktorý po vystavení infračervenému žiareniu fluoreskuje a mohol by napomôcť k lepšiemu videniu v tme.
Už hodinu po zákroku rozozná Gabriel Licina v tme na vzdialenosť desiatich metrov tvary telies s veľkosťou dlane. V temnom lese identifikuje so stopercentnou úspešnosťou ľudí, od ktorých ho delí päťdesiat metrov. Tí, ktorí roztok do oka nedostali, sa pri identifikácii osôb za rovnakých podmienok mýlia v dvoch z troch pokusov.
Druhý deň ráno sa Gabrielovi Licinovi zrak normalizoval a v ďalších troch týždňoch na sebe nepozoruje žiadne nežiaduce vedľajšie účinky experimentu. Licina sa k tomuto kontroverznému počinu rozhodol pred deviatimi rokmi, presvedčený, že výsledky jeho pokusu využije napríklad armáda alebo polícia. Nikto ďalší už sa však zo strachu o zrak o nič podobné nepokúsil.
Čo to robíš?!
Je Licina vizionár alebo šarlatán? Mladý biochemik patrí k hnutiu vedeckých nadšencov označovaných ako „do it yourself biologists“ alebo tiež ako „biohackeri“. Tí veria, že svet je možné premeniť k lepšiemu vývojom liekov a ďalších produktov moderných biotechnológií mimo oficiálnych inštitúcií a ich následným sprístupnením všetkým, ktorí ich potrebujú.
Chcú tak ľudstvo vymaniť z vplyvu veľkých koncernov. V reakcii na prudký rast ceny inzulínu sa biohackeri napríklad snažia o výrobu lacného lieku pre tých, ktorí majú hlboko do vrecka. A pri testoch účinnosti a neškodnosti svojich produktov sa často uchyľujú k pokusom na sebe.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.