Exotom nášho autoškolského kurzu sa stal spolužiak, ktorý na záverečnú skúšku prišiel drzo za volantom vlastného auta. Zaparkoval obozretne tajne vo vedľajšej ulici, avšak priamo vedľa vozidla, z ktorého práve vystupoval skúšobný komisár. A nebol pochválený.
V inom kruhu zaperlila istá nervózna štyridsiatnička, ktorej po jazde komisár povzbudivo hovoril: „No vidíte, nebolo to také strašné, však?“ Načo z nej od úľavy vypadlo: „Uf, tá jazda samotná nie. Ale predtým som bola taká nervózna, že som si musela dať panáka...“ Ale začnime po poriadku, od prvých jázd.
„Mala som sedemnásť, ja za volantom Favoritu a vzadu traja spolužiaci,“ spomína na svoju premiéru môj známy. „Po výjazde z mesta na prvej križovatke sa pýtam inštruktora, kam pôjdem, ale neodpovedá – zaspal. Vzal som teda spolužiakov na ‘prechádzku‘ podľa vlastného uváženia. Pri spiatočnej ceste sme si s jedným spolužiakom dokonca presadli, aby si tiež zašoféroval.“
Režisérovi Zdeňkovi Zelenkovi sa kurz riadenia skomplikoval po tom, čo sa jeho inštruktorka dovtípila, že je študentom FAMU. „V domnení, že raz budem slávny a bohatý, mi začala nahovárať svoju dcéru. Ocitol som sa teda nečakane a náhle u nich doma na obede, potom som bol dcérou aj mamičkou pozvaný na kávu do reštaurácie... Hoci som sa nájazdom ubránil, skúšku som urobil bez problémov.“
Publicistka Tereza Boehmová s nostalgiou spomína na výnimočne milého lektora, ktorý trpel obezitou. „Pán bol v tej Fabii zapasovaný tak, že sa skoro nemohol hýbať. Raz sa mi zveril, že to má ťažké, pretože sám bez pomoci sa z auta nedostane. Ráno sa doň zvalí, potom celý deň jazdí hodiny – neje, veľmi nepije, aby nemusel ísť na záchod, a večer mu žena pomôže z auta vyliezť. Bolo mi ho ľúto. Bol však skvelý, trpezlivý a jazdy aj testy som urobila na prvý pokus.“
Naopak, na silne neempatického inštruktora mal koncom šesťdesiatych rokov v Liberci smolu herec Luděk Sobota. „Ani v najmenšom nemohol pochopiť, že človek môže byť antitalent, že mu to nejde s radiacou pákou. Raz, keď mi to skapalo na rušnej križovatke, tak si založil ruky a povedal: Robte si, čo chcete, mne je to jedno. To, čo sa dialo okolo, bolo šialené. Všade samé autá, klaksóny húkali. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale v tom okamihu som si tiež založil ruky a hovorím: Mne je to tiež jedno.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.