Močí do výšky očí a smeje sa mi za chrbtom do očí. Kreativita učiteľov nemá hraníc, tieto poznámky sú dôkazom

Ako žiak som neoplýval nejakou veľkou alebo zvlášť vynaliezavou drzosťou. Preto som domov nenosil nápadité poznámky v žiackej knižke, ktorým by sme sa doma aj po rokoch zasmiali.​ Možno by som mal skôr napísať, ktorým by sme sa doma zasmiali až po rokoch, pretože aj keď dieťa prinesie poznámku, ktorá je dostatočne bizarná, rodičom sa to v tej chvíli väčšinou vtipné vôbec nezdá.

To za nás nebolo! Naozaj mravy generačne upadajú alebo len niektorí prirýchlo zabúdajú?

O noži a zvončeku

Aj keď v poznámke, ktorú sa chystám citovať ako prvú, učiteľ zaznamenal žiakov prehrešok vecne. Až sa čudujem, ako sucho referuje o žiakovom správaní, takže je pre nás táto poznámka cenným historickým dokladom toho, čo sa vtedy v triede odohralo.

V poznámke sa píše:

„Simuloval zvonenie školského zvončeka budíkom, a keď sa mu na to prišlo, ešte tvrdil, že ho o to školník požiadal.“ Tu musím poznamenať, že situácia obsahovala väčší potenciál pre zaujímavý zápis, ale učiteľovi patrí ocenenie a vďaka za jeho pokoj a rozvahu.

Naopak, vychladnúť mal a trochu porozmýšľať nad prácou s podmetom učiteľ, ktorý napísal: „Vošiel som do triedy a on sa mi nepostavil.“ Chápem, že učiteľ chce predovšetkým rodičom oznámiť, čo ich dieťa vykonalo.

Právom pritom počíta so spolupracujúcimi rodičmi, ktorí z jeho poznámky vylúpnu podstatu bez toho, aby sa nechali rozptyľovať nejakou štylistickou neobratnosťou. Avšak komplikovanejšie je to vtedy, keď poznámka pripúšťa ďalšie a ešte znepokojujúcejšie výklady.

Nemyslime radšej hneď na najhoršie, keď si prečítame poznámku: „Bola na záchode s troma spolužiakmi a fajčila.“ Pri poznámke: „Váš syn na hodine hrá mariáš, hlási dvadsať, nemá kráľa a potom sa háda,“ mám priamo pocit, ako keby ju písal spolužiak, a nie pani učiteľka.