Psychoterapeutka Radana Rovena Štěpánková: Vo vzťahu je najťažších prvých tridsať rokov

Ako sa počas vašej praxe zmenili témy, s ktorými za vami klienti najčastejšie chodia?

Niektoré veci sa nemenia, možno nevera patrí do života, nech sa nám to páči, alebo nie. Bola tu, je a pravdepodobne bude. V posledných rokoch však určite pribudlo tzv. tekutých vzťahov. Tento termín poľského sociológa Zygmunta Baumana vyjadruje zmenu vzťahovej stability. Vo vzťahoch je teraz oveľa častejšia vysoká fluentnosť, prietokovosť v štýle „nevyhovieš, mením ťa“. Páry spolu často žijú osem-desať rokov, nevezmú sa, nezaložia rodinu, takzvane sa prechodia a rozídu. A potom len veľmi ťažko hľadajú ďalšie pevné väzby. Klientky po tridsiatke, ktoré majú problémy nadviazať trvalý vzťah, hoci by si ho priali, nie sú výnimkou.

Je to dané tým, že máme s vyšším vekom vyššie nároky?

Hodnotenie „príliš vysoké nároky“ nemám veľa rada. Je nespokojnosť so vzťahom s mužom, ktorý sa ozve, len keď sa mu to práve hodí, vysoký nárok? Skôr tam chýba schopnosť nadviazania puta, pocit spolupatričnosti. Veľmi to súvisí s vekom. Po tridsiatke síce človek vie, kým je, má vyššie sebavedomie a sebahodnotu, takže už nejde do rizikovejších vzťahov, na druhej strane nám práve táto ostražitosť niekedy bráni, aby sa nejaký vzťah vôbec začal. Vzťahy nadviazané po tridsiatke bývajú všeobecne menej stabilné, odolné a vytrvalé ako tie, ktoré nadviažeme v ranej mladosti.

Čím to je?

V ranej mladosti a detstve máme inú psychoenergiu. Sme otvorenejší, putá vzniknuté predtým bývajú silnejšie. A to nielen partnerské, ale aj priateľské. Zatiaľ čo niektorých priateľov z detstva máme po celý život, v dospelosti kamarátov viac striedame. Neznamená to, že nemôžeme v štyridsiatich milovať zrelšou láskou ako v dvadsiatich, ale pravdou je, že páry, ktoré sa zoznámili v osemnástich, sa rozvádzajú s väčšími ťažkosťami ako tie vzniknuté po tridsiatke, a to sa doma koľkokrát pekne „handrkujú“. Možno ide s postupujúcim vekom vo vzťahu viac o lásku