Miloš Kopecký rád sedával v pouličných kaviarňach. SNÍMKA: Archív Rodiny Miloša Kopeckého
StoryEditor

Herec Miloš Kopecký: Svoj najzbabelejší čin stihol napraviť

19.07.2022, 00:00
  • Desivú smrť mamy mal pred očami až do konca.
  • Aj táto tragédia prispela k rozvoju choroby, oproti ktorej boli vývod či resekcia žalúdka podľa Miloša Kopeckého len banality.
  • V jeho živote však našťastie existovala silná protiváha: herectvo.
  • Prečítajte si článok publikovaný v HN magazíne.

Milošovi Kopeckému sa podarilo zdanlivo nemožné: získal si obľubu ako predstaviteľ záporných hrdinov. Keď konečne hral aj kladnú postavu, doktora Štrosmajera v seriáli Nemocnica na kraji mesta, stal sa miláčikom národa. Je známe, že pri písaní scenára myslel Jaroslav Dietl na Miloša Kopeckého.

Ale... Zaujímavé svedectvo zanechal režisér Jaroslav Dudek: „Keď Dietl videl prvý diel, vyhlásil, že niečo také žoviálne si u Štrosmajera nepredstavoval, a bol rozladený. To nemôžeme pustiť, rozhorčoval sa. Nakoniec bol, samozrejme, spokojný, pretože vývoj postavy je vďaka Kopeckému jednoducho skvelý.“

A hoci sa slávny herec naoko hneval, že kvôli nemu prehliadajú kritici aj diváci iné roly, Jaroslav Dudek to opäť koriguje: „Viete, Miloš sa v Štrosmajerovi tak trochu videl. Bral ho ako šťastného a vnútorne slobodného človeka. Aj preto ho zahral tak parádne.“

Najmä nie kožušník!

Miloš Kopecký sa narodil takmer pred sto rokmi, 22. augusta 1922. Pochádzal z dobre situovanej rodiny. Otec – kožušník – vlastnil salón neďaleko Václavského námestia. Matka, bývalá modelka, sa neskôr uplatnila ako klobučníčka. Vie sa tiež, pretože sa tým netajil, že Miloš nenávidel školu a že gymnázium musel opustiť už v prime.

Nezastieral, ba skôr sa tým chválil, že sa nevedel biť a že nerád športoval. A že už od útlej mladosti spoznával „bahno veľkomesta“. Lenže prišla okupácia, otec sa zbabelo rozviedol s jeho mamou a tá musela ako Židovka odísť do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátila.

Obraz mamy, ako odchádza do transportu, prenasledoval Miloša Kopeckého po celý život. Aj jemu ako polovičnému Židovi hrozil pracovno-trestný tábor. Túlal sa po Prahe, všadeprítomné nebezpečenstvo zaháňal bohémskym životom. Nakoniec však, našťastie až v roku 1944, ho predvolanie do pracovného tábora neminulo a posledný rok vojny staval železnicu v Bystrici pri Benešove.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-06-04 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Hudobník David Gahan: Prežil klamstvo matky aj klinickú smrť 02 - Modified: 2022-07-08 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Romy Schneider: Akoby v jej živote bolo všetko zle, rodinná spätosť s Hitlerom bola jej doživotnou traumou
01 - Modified: 2024-09-18 22:00:00 - Feat.: - Title: Autorka Tove Jansson: Začínala karikatúrami Hitlera, medzi škriatkov ukrývala traumy 02 - Modified: 2024-09-17 09:05:00 - Feat.: - Title: Čudák, ktorým pohŕdali. Paul Cézanne získal uznanie až ku koncu života, dnes jeho obrazy patria k najdrahším 03 - Modified: 2024-09-13 10:05:00 - Feat.: - Title: Spisovateľ, ktorý sa stal nepriateľom štátu. Louisa-Ferdinanda Célina pamflety zmenili z hviezdy na vyvrheľa 04 - Modified: 2024-09-12 16:00:00 - Feat.: - Title: Láska na celý život existuje! Herec Ferko Kovár prezradil svoje tajomstvá aj zdravotné problémy 05 - Modified: 2024-09-09 22:00:00 - Feat.: - Title: Ako sa za rok utriediť k smrti: Nástrahy s nenávidenými bionádobami aj zistenia, že porcelán nepatrí do skla
menuLevel = 2, menuRoute = style/osobnosti, menuAlias = osobnosti, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
19. september 2024 09:23