Ste partnermi, manželmi a spája vás spoločná vášeň pre umenie a fotografiu. Ako došlo k tomuto spojeniu? Kde sa to celé začalo?
Alexandra: Stretli sme sa na vysokej škole výtvarných umení, na katedre fotografie, kde sme obaja študovali. Boli sme spolužiaci.
Juraj: V tom čase sme mali obaja dlhoročných partnerov, ale vždy sme k sebe mali bližšie ako bežní kamaráti, ale dali sme sa dokopy, až keď sme skončili školu.
Ako potom vznikol váš spoločný projekt?
Juraj: Tlelo to v nás už dlhšie, a tým, že naša hlavná náplň je trochu iná, týmto spôsobom sme chceli s ostatnými zdieľať lásku k umeniu a dopriať im, aby kúsok z neho mali aj u seba doma. Nad spoločným podnikaním sme uvažovali dlhšie, láska k umeniu v nás vždy bola.
Alexandra: Bola to veľká spoločná vášeň, podobne ako cestovanie. Fotografovanie na cestách nás aj baví a dlho sme celý projekt zvažovali. Bol tu aj nápad ísť cestou blogu, kde by sme zdieľali svoje skúsenosti, vždy totiž chodíme viac-menej na vlastnú päsť, nie cez nejaké organizácie či cestovky. A Juri je v tomto skvelý, vie to naplánovať, zorganizovať aj mimo cestovateľských krajín. Čo sa týka nápadu s blogom, neskôr sme sa zhodli, že slovo nie je naša doména (úsmev). Skôr vizuál. Keď prišla korona, v rámci nášho okruhu priateľov a kamarátov mimo VŠVU sme si uvedomili, že by bolo dobré, keby mali možnosť si namiesto plagátu z obchodu s bytovými doplnkami mali možnosť kúpiť originál. V rámci nášho projektu ide v zásade o dostupnejší druh umenia. Dovtedy tu boli dve možnosti: zaobstarať si ten spomenutý plagát alebo si kúpiť drahú maľbu, fotografiu či grafiku. Našli sme zlatý stred.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.