Tento olivový olej domáci považujú za zlato. Väčšina tohto zlata však ide do zahraničia a tam sa mieša s talianskym olivovým olejom. Skiadas by mohol zarobiť až trojnásobok, keby mal jeho olej značku a predával by ho sám.
To by si ale vyžadovalo veľké investície, od kultivácie až po marketing. A rýchle peniaze od Talianov sú atraktívnejšie. Gréci sa totiž stále zmietajú v dôsledkoch z nedávnej ekonomickej krízy, píše The Wall Street Journal.
Grécky olivový olej by mohol byť žiarivým príkladom exportu tejto krajiny. Namiesto toho ponúka ponaučenie o tom, prečo Gréci zostávajú hlboko nekonkurencieschopní. A to napriek tomu, že sa už roky snažia o posilnenie svojho hospodárstva.
Krajina má mnoho konkurenčných výhod, vrátane klímy priaznivej pre poľnohospodárstvo a tiež lacnejšiu pracovnú silu. Grécko však nie je schopné využiť nízke náklady, aby sa dostalo z ekonomických problémov.
Hodnota gréckeho vývozu vlani klesla. Podľa výskumu EY, iba 2,5 percenta gréckych podnikov sa zapája do exportu. Ekonomika je zadĺžená a je ťažké získať pôžičku od banky. A kvôli notoricky známej neefektivite gréckej byrokracie je časovo veľmi náročné získať zdravotné a bezpečnostné povolenia a dokumenty na export.
Podobné problémy majú vplyv aj na ďalšie poľnohospodárske produkty, napríklad broskyne či víno. V posledných rokoch sa znížil aj vývoj textilu a domácich spotrebičov.
Veľká úroda, no nekvalitný produkt
Neúspech gréckych výrobcov olivového oleja preniknúť na medzinárodný trh so značkovým olejom je veľmi bolestivý. Grécko je podľa Eurostatu tretím najväčším producentom olivového oleja na svete.
Podľa údajov z roku 2015 má však grécky olej iba štvorpercentný podiel na predaji značkového oleja. Grécki producenti ho totiž väčšinou produkujú vo veľkom ako neznačkový. Nie sú totiž schopní alebo ochotní investovať do výroby značkového produktu, za ktorý by mohli utŕžiť omnoho viac.
Iba 27 percent oleja vyvážajú ako značkový produkt. V Španielsku je to 50 percent, v Taliansku dokonca 80 percent. "Grécko neinvestovalo do vytvorenia značkového mena tak ako Taliansko a Španielskom," hovorí šéfka Gréckeho vývozného zväzu Christina Sakellaridiová. "Teraz je ťažké im konkurovať."
Podľa správy centrálnej banky Grécko tým, že dalo prednosť vývozu olivového oleja vo veľkom pred vývozom značkového oleja, prichádza ročne o zhruba 250 miliónov eur.
Zväz pestovateľov olív to však vidí inak. Medzi firmami, ktoré sa zaoberajú pestovaním olív sú väčšinou malé rodinné podniky s maximálne desiatimi zamestnancami. Práve preto majú málo peňazí a tiež manažérskych schopností, ktoré sú potrebné na vylepšenie ich produktov a pre vytvorenie značky.
Investície prinášajú zisk
Tým, ktorí sa rozhodnú investovať, to však môže priniesť výrazné výhody. Pred krízou Jorgos Skarpalezos investoval do nového lisu. Momentálne vyrába extra panenský olivový olej, ktorý sa predáva aj v londýnskom obchodnom dome Harrods. Za liter tak dostane až štyri eurá. Ak by predával neznačkový olej, jeho cena by bola približne desať až dvadsať centov.
"Nemôžem predávať obrovské množstvá, pretože sa musím sústrediť na kvalitu produktu," hovorí Skarpalezos a ukazuje na tmavú sklenenú fľašu, ktorá má chrániť olej. Práve fľaša môže byť ďalším problémom, pretože producenti oleja musia často dovážať obaly.
Kvôli výrobe extra panenského olivového oleja musia poľnohospodári najmenej dvakrát za rok zaplatiť agronómovi, aby skontroloval ich pole a zistil, či sa tu nevyskytli žiadne choroby a poslal vzorky pôdy a olív do laboratória. Tam sa ďalej kontrolujú typy používaných hnojív. Olivové stromy sa musia strihať a zavlažovať presne podľa stanovených pravidiel.
Lisovať za studena? Zbytočné
Skiadas upozorňuje, že kvôli ťažkému prístupu k úverom si nemôže dovoliť míňať peniaze na vylepšovanie svojich konečných produktov. Mnohí napríklad vôbec nekupujú debničky alebo textilné vrecká, ktoré by pomohli udržať olivy dlhšie čerstvé. Namiesto toho stále používajú plastové vrecia, ktoré nedýchajú.
Skiadas sa tiež vyhýba lisovaniu za studena, čo je nevyhnutné pri produktoch so značkou panenský nebo extra panenský olivový olej. Namiesto toho lisuje pri vysokých teplotách, pretože takto získa dvojnásobné množstvo oleja.
On sám je presvedčený, že kvalita produktu zostáva rovnaká. "Všetky tieto medzistupne zvyšujú naše náklady," upozorňuje a dodáva: Vďaka bohu za Talianov."