Janči Buday na prechádzke s levmi v Senegale. FOTO: archív J. Budaya

Robí zájazdy do Afganistanu aj Sýrie. Dovolenka v Riu môže byť nebezpečnejšia, hovorí slovenský cestovateľ

Do niektorých krajín s ozbrojenými konfliktmi sa podľa neho dá cestovať, rozhoduje však konkrétne miesto a aktuálna situácia.
V Kongu spal neďaleko ozbrojených skupín a do Afganistanu vyrazil krátko po útoku na zahraničných turistov.
Za väčšie riziko než niektoré vojnové oblasti považuje aj známe turistické mestá Južnej Ameriky.
To všetko porozprával Janči Buday v rozhovore pre HN magazín.

Keď sme si dohovárali rozhovor, práve ste boli v Mongolsku. Neomínajú vás doma topánky?

Omínajú. A neustále. (úsmev). Dvadsaťpäť rokov intenzívne cestujem, doma som vždy veľmi rád, ale po dvoch týždňoch sa začínam obšívať. Pravdou však je, že od narodenia syna sa mi preusporiadali hodnoty. Cestovanie je stále moja najväčšia vášeň, no už kvôli nemu nie som ochotný obetovať vzťahy a súkromie.

So skupinami cestujete aj do krajín, ktoré väčšina ľudí nemá na vysnívanom cestovateľskom zozname. Čo vás opakovane ťahá do Afganistanu, Venezuely, Sýrie, Jemenu?

Nestalo sa to z noci na ráno. No keď som bol už tridsaťkrát v Indii, desaťkrát v Thajsku, po sedemkrát v Malajzii a Peru, začali ma lákať aj ďalšie neobjavené krajiny.

Janči Buday

Slovenský cestovateľ, sprievodca, zakladateľ cestovateľskej kancelárie Už letím a organizátor dobrodružných zážitkových ciest. Viac ako 25 rokov intenzívne spoznáva svet, navštívil viac ako 140 krajín vrátane Afganistanu, Venezuely, Jemenu, Sýrie, Demokratickej republiky Kongo, Južného Sudánu. Špecializuje sa na cesty do menej tradičných a náročnejších destinácií, no organizuje aj zážitkové zájazdy do bežných turistických krajín. Svojim cestám dáva aj „hlbší zmysel“. V Kongu podporuje sirotinec, v Pakistane miestnu školu, na Borneu vysádza stromy. Je členom mimovládnej neziskovej organizácie People in Need. Na svoje cesty dnes berie aj svojho syna, ktorý už napriek nízkemu veku precestoval viac ako 40 krajín.

Spomínate si na moment, keď ste si povedali, že chcete precestovať svet?

Vždy ma nesmierne bavil zemepis. Na strednej škole som mal spolužiaka, ktorý pochádzal z rodiny diplomatov. Rozprával mi o tom, ako sa každé štyri roky sťahovali po svete. Práve sa vrátili z Nigérie. Stali sme sa dobrí kamaráti, keď mi po pol roku oznámil, že sa sťahujú do Peru. Posielali sme si pohľadnice a tie od neho ma čoraz viac ťahali spoznávať svet.

V článku sa ešte dočítate: