Ako ste sa dostali k práci v luxusnom britskom hoteli?
Pôvodne som pracovala v bankovníctve a po päťdesiatke som prišla o prácu. Moja dobrá priateľka, plavkyňa, pravidelne zisťovala, ako napredujem v hľadaní. Videla, že ma strata miesta veľmi trápila, tak sme sa dohodli, že mi jej dcéra, ktorá v tom čase už pracovala v Anglicku, niečo pozháňa.
Do Anglicka ste vycestovali bez toho, aby ste hovorili plynule anglicky...
Na strednej škole som sa síce angličtinu učila, ale po tých dlhých rokoch som reálne ovládala asi tak tri slovíčka. Moja ďalšia kamarátka, súdna tlmočníčka, mi zabezpečila hodiny angličtiny a so sekretárkou dali dokopy „cévečko“.
Dala mi nejaké základy a „takto vybavenú“ ma čakal pohovor s manažérkou hotela. Podala som jej životopis, povedala tri naučené anglické vety a ona zareagovala: Ste prijatá, vitajte v Pennyhill.
Dnes po Brexite by som so svojimi vtedajšími znalosťami určite neprešla. Dnes sa už pri prijímaní do zamestnania robia oficiálne skúšky z matematiky a anglického jazyka. Ja som ich tiež absolvovala neskôr, pred nástupom do luxusnej privátnej nemocnice v Ascote.
Nastúpili ste do ikonického Pennyhill Park Hotel & Spa. Aké boli prvé dni?
Prijali ma na základe odporúčania od kamarátkinej dcéry, ktorá mala v hoteli vybudované už veľmi dobré renomé. V Anglicku funguje systém odporúčaní – ak vás odporučí šikovný a dôveryhodný zamestnanec, ste prakticky prijatí.
Na začiatku bola pre mňa zo všetkého najnáročnejšia rečová bariéra. Z prvých výplat som si preto platila kurzy anglického jazyka. Valcovalo ma množstvo novej potrebnej slovnej zásoby.
Hotel postavili ako súkromné vidiecke sídlo už v roku 1849. Stojí na pozemku 49 hektárov, má štyri hlavné krídla, 124 izieb a apartmánov, desiatky konferenčných miestností a spoločenských sál. Nie sú tam však výťahy a izby nie sú označené číslami, ale anglickými názvami (napríklad Muirfield Suite, Twickenham Suite, Royal Ascot Suite).
Pracovala som naprieč celým hotelom, v krídlach a izbách, z ktorých práve odišli hostia a bolo ich potrebné upratať. Spočiatku bolo extrémne náročné zapamätať si stovky najrôznejších názvov a mien. Pri presunoch som často blúdila a strácala čas, ten som následne pod stresom musela doháňať.
V článku sa ešte dočítate:
- Ktoré hviezdy pravidelne bývali v Pennyhille.
- Ako hotel chránil súkromie kráľovskej rodiny.
- Aké želania hotel plnil bohatým hosťom.
- Ako fungoval servis v michelinskej reštaurácii.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Zostáva vám 73% na dočítanie.