Sklenené dvere sa každú chvíľu otvoria a do priestranného lobby vstupujú ďalší hostia. Pri recepcii sa tvorí krátky rad, v kaviarni práve začínajú obchodné schôdzky, vo vedľajšej sále sa pripravuje medzinárodná konferencia.
Vysokými oknami preniká ostré africké slnko, vonku pred hotelom zastavujú čierne vozidlá s diplomatickými značkami. Niektoré privážajú ministrov, iné predstaviteľov medzinárodných organizácií alebo zahraničných podnikateľov. Každý prejde bezpečnostnou kontrolou, ktorá svojou dôkladnosťou pripomína kontrolu na letisku.
Hotel Transcorp Hilton v nigérijskej Abudži nie je len luxusným miestom na prespanie. Je jedným z centier politického aj obchodného života celej západnej Afriky.
Prevádzka takéhoto hotela pripomína prevádzku malého mesta. 660 izieb, 1 700 zamestnancov, niekoľko reštaurácií, konferenčné centrum, kuchyne, technické zázemie aj nepretržitý kolobeh ľudí.
Nad tým všetkým stojí Čech, ktorý ešte pred tridsiatimi rokmi obliekal hokejový výstroj a sníval o veľkej športovej kariére.
„Riadim hotel úplne rovnako, ako sme kedysi hrali hokej. Inak to neviem. Je to tím. Musíš veriť ľuďom okolo seba, byť disciplinovaný a ísť príkladom,“ usmeje sa Martin Zárybnický.
Keď to hovorí, neznie to ako manažérske klišé. Skôr ako životná filozofia, ktorá sa tiahne celým jeho príbehom. Od zimného štadióna v Příbrami cez kladenskú hokejovú školu, reštauráciu v Bahrajne, hotely v Rusku, Egypte, Dubaji alebo Bangkoku až do čela jedného z najväčších hotelov afrického kontinentu.
Hokej, škola: disciplína
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo mu dve zranenia ukončili hokejovú dráhu.
- Ako sa z čašníka vypracoval na hotelového šéfa.
- Čo zažil pri servise pre saudského kráľa.
- Prečo Michelin podľa neho nestojí len na varení.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
