Tolerancia tvrdých drog, bizarné ministerstvá či anarchia: Pozrite si prehľad krajín, ktoré ani neexistujú

Mayotte sa nechce vzdať okov Paríža

Vymaniť sa z okov kolonializmu, postaviť sa za sebaurčenie vlastného národa a vydobyť si nezávislosť. Tak presne to sú veci, o ktoré v Mayotte nestoja. A radšej to budú mať do hlavného mesta osemtisíc kilometrov ďaleko, než aby patrili ku Komorským ostrovom.

Referendum v roku 1974 malo urobiť jasnú bodku za koloniálnym dedičstvom Francúzska na ostrovoch, ktoré sa nachádzajú na pol cesty medzi Madagaskarom a Mozambikom.

Na troch hlavných Komorských ostrovoch povedali jasné áno osamostatneniu, na štvrtom - Mayotte - povedali jasné nie. V OSN z toho bol pekný zmätok. A o dva roky neskôr sa situácia opakovala. Bolo jasné, že Mayotte nestojí o nezávislosť a chce ísť s Francúzskom.

Zatiaľ čo inde sa voľnosť a nezávislosť vykupovala krvou a povstaniami, tu sa zubami nechtami držali pôvodného usporiadania. Ostrov s rozlohou 372 kilometrov štvorcových teda zostal francúzsky.

Problémy tu súviseli s formálnym priradením ostrova, ktorý svojou extrémnou izoláciou a pritom oddanosťou Francúzsku nezapadal do bežných tabuliek.

Miestni nestáli ani o autonómiu, odmietali titul čestnej republiky, pridruženého zväzu alebo zámorského spoločenstva. V roku 2014 sa konečne dočkali a boli oficiálne menovaní 101. departmentom Francúzska.

V praxi to znamená, že Mayotte malo – na rozdiel od všetkých ostatných tu uvedených krajín – najlepšie predpoklady na to, aby sa stalo samostatným a uznaným štátom. Ale namiesto toho sa stalo najvzdialenejším regiónom Francúzska.